Ti koze sou Santé lakay.

Ti koze sou Santé lakay. Santé

Mathias L.Devert, se Yon jèn  politològ ayisyen ki fèt gonayiv.Li rive dekroche diplòm Mastè li nan jesyon òganizasyon e...
17/03/2024

Mathias L.Devert, se Yon jèn politològ ayisyen ki fèt gonayiv.
Li rive dekroche diplòm Mastè li nan jesyon òganizasyon entènasyonal.
Nou kapab Di si te gen peyi tout bon vre ti jèn nan ta dwe gen biwo li Ayiti.
Nou estime sak fè ONG yo pa janm ka bay rezilta Ayiti se paske pa vrèmn gen ekspè vre epi pagen Yon fèy de wout pou yo.
Men kòm nou pap fè peyi nap toujou chita la pou nou bare ti jèn kal lekòl.
Otè liv Radyografi a fè konnen siksè sa li fèl pou Ayiti.
Jouskaprezan se sèl nèg ki rive elabore Yon dokiman ki kapab kntribye nan rezoud kriz la nan peyi dayiti.
Ann sispann voye Moun kipa konpetan reprezante Ayiti.
Se Youn nan nèg ki kenbe liy li depi Espay rive Lafrans li knbe liy RI epi OI .
Li pa chwazi rete sou rezo yo ap pale de la (Russie) chak jou menl chwazi fè fyète peyil.
Nou estime peyi a ta dwe mete tout dispozisyon yo an plas pou jèn nan rive bay peyi a konpetans li.
Mathias L.Devert peyi a konte sou ou e latibonit konte sou ou pa bliye gonayiv renmnw anpil.
Nèg Miltilateralis la.

17/03/2024

Bonjou janm te pwomèt nou sa.
Maten an Map pale nou de Epatit men prensipalman Epatit B.
Pa definisyon Epatit se Yon pwosesis enflamasyon ki fèt nan fwa.
Nou Konnen gen 2tip genyen Epatit Egi et genyn Epatit kwonik.
Ki koz prensipal Epatit yo.
1) viral. 2). Medikamn. 3)toksik.
Nou genyn Epatit A,B,C,D.
Men viris ki bay Epatit B a sitomegaloviris.
Nou kapab pran maladi sa se lèw deside fè Bagay san pwoteje tèt ou.
Ew kapab pwanl nan san tou.
Ki tip de moun ki plis riske pou pran maladi sa ki se Epatit B a.
1) profesyonèl de sante yo.
2)Moun kap transfize yo.
3)moun kap fè Bagay san kapòt yo.Etc.
Siw pa rive trete Epatit Egi a li kapab rive nan Epatit kwonik.
El kapab rive nan E.Filminan.
Lè konsa lap rive nan sak rele maladi Siwos Di fwa.
Dènye faz la ki kansè Di fwa.
Men 5 mezi nou kapab pran pou nou rive evite maladi sa.
1)pa itilize razwa ak Moun.
2)pa itilize jilèt ak Moun.
3)toujou fè nourison yo pran vaksen Epatit B a.
4)toujou mete kapòt lè nap fè Bagay.
5)sterilize materyèl nap sèvi yo. Etc.
Mèsi paskew rive e nap mandew pataje enfòmasyon Sayo ak zanmi épi fanmiy nou.
Devert Mardochée Hacheder (Dr H).
Manm fondatè òganizasyon Medikal OMAS.
Manm fondatè FJA.
Manm afilye legliz Ebenezè de delma 19.
Konseye teknik ITAG.

16/03/2024

Bonswa AK nou tout.
Maten an Mwen vini pale nou de dismenore.
Pa definisyon:dismenore défini kòm etan dè doulè(pelvienne).
Ki fèt swa avan règ la oubyen pandan ou gen règ la.

Kisa ki esplike doulè Sayo lakay Fanm yo.
Nou pral chita sou 3 teori.
1) Teori spasmodik.
2)Teori Iskemik.
3) Teori konjestiv.

Pour 1er Teori a : se Yon reta ki fèt nan ouvèti kòl iteren an,ki pral pèmèt ou gen doulè.

2èm Teori a: pral genyon kontraksyon ki pral fèt sou miomèt la,ki pral fè genyon diminisyon de fli sangen an sa ki rele Iskemi( ki se Yon diminisyon de fli sangen.)

3èm Teori a: doulè a pral koze swa pa Yon enfeksyon(pelvienne).

Kòman nou pral klase diferan tip de Dismenore yo.
Nou genyen de tip de Dismenore.
Genyn Youn ki Primè ou esansyèl.
Épi genyen Youn ki segondè ou òganik.

Pou dismenore primè a:li fèt depi lè ou gen 1er règ ou, swa nan mwa ki pral swiv la san pagen koz segondè.
Nou souvan rankntre sa Lakay Fanm kigen mwens ke 25 lane.
Men kisa Kika manifeste AK li.
Noze,vomisman,epi fatig.
Menm si ou gen doulè a depi se primè liye li pap janm rive nan segondè.
Lè pwofesyonèl Medikal la voyew fè egzamen li pap jwenn anyen danòmal nan egzamen an.

Kounya nou prale pou dismenore segondè ou òganik.
Wap lis jwenn li Lakay Fanm ki depase 25lane.
Doulè Sayo kapab koze swa pa Yon patoli.
Ex:kis ovaryen,fibwom iteren etc.
Men tou genyn kèk lòt patoloji Medikal ki ka koze doulè Sayo.
Swa Yon enfeksyon irinè.
Ex: sistit,lityas ireteral etc.

Nan egzamen jinekoloji a pwofesyonèl Medikal AP jwenn lipa nòmal lap jwenn Yon koze kan menm.

Pou bibliografi : jinekoloji,Hedon et Friedman.
Jinekoloji obstetrik,Luton et Sibony.
Devert Mardochée Hacheder (DrH).
Nèg otantik la.
Koutwazi ITAG.

31/05/2023

Hémorragie du post partum cause.1)Atonie utérine.2)Multiparité.3) grossesse + Masse,4) travail trop prolongé etc. HBD Dr H.

14/08/2022

Je viens d’atteindre 200 abonnés ! Merci pour votre soutien en continu. Je n’aurais jamais pu y arriver sans votre aide. 🙏🤗🎉

04/07/2022

Fòmasyon red,ak OMAS, UnirAyiti, UNir jeune, UnirFanm, mèsi TEMS épi mèsi ak Clarens Renois.patajel épi abonné, fòmasyon ss sekouris.

Jodi a près de 80jèn te resevwa fomasyon nan sa ki rele sekouris là gras ak òganizasyon ki rele OMAS épi gras Ak Clarens...
04/07/2022

Jodi a près de 80jèn te resevwa fomasyon nan sa ki rele sekouris là gras ak òganizasyon ki rele OMAS épi gras Ak Clarens Renois mèsi bcp, rendez-vous au sommet.

31/05/2022

HBD Dr H San ou ti koze sous santé patap janm existé.mesi lavi

31/05/2022

HBD Dr H,San ou ti koze sous Santé patap janm existé mèsi bcp lavi.

Adresse

Route Des Dattes Gonaïves
Gonaïves

Téléphone

+50948744683

Site Web

Notifications

Soyez le premier à savoir et laissez-nous vous envoyer un courriel lorsque Ti koze sou Santé lakay. publie des nouvelles et des promotions. Votre adresse e-mail ne sera pas utilisée à d'autres fins, et vous pouvez vous désabonner à tout moment.

Contacter L'entreprise

Envoyer un message à Ti koze sou Santé lakay.:

Partager