Šlabikár pre ženu

Šlabikár pre ženu 🤍 Moderná žena po 45-ke bez filtrov
☕ Menopauza. Život. Telo.
(1)

Humor.
💭 Hovorím nahlas to, čo si mnohé myslíme potichu
✨ Štýl, emócie, hormonálna realita a malé radosti života
🌿 Šlabikár pre ženy, ktoré sa nechcú stratiť samy v sebe

Nie si tlačiareň, netlač na seba! Nie si kamión, ktorému zdochol motor, nemusíš ho tlačiť. Nie si zemiak, z ktorého chce...
11/06/2026

Nie si tlačiareň, netlač na seba!

Nie si kamión, ktorému zdochol motor, nemusíš ho tlačiť. Nie si zemiak, z ktorého chceš urobiť pyré, nemusíš ho tlačiť. Nie si fúrik, nemusíš ho tlačiť.

Viete, čo zisťujem? Že strašne na seba tlačíme. Naplánovaný diár, do toho scrollujeme na mobiloch, vidíme, že hentá cvičí, tamtá chudne, ďalšia rozbehla podnikanie, a tak napumpujeme ruky, našponujeme telo a nervový systém a začíname tlačiť. Na seba. V duchu hesla - plnou parou vpred.

Všetko chceme stihnúť, ako keby sme sa už zajtra nemali zobudiť. Lenže je veľká šanca, že aj zajtra, možno aj pozajtra, aj o rok, o pár desiatok rokov (snáď) sa zobudíme, tak nechápem, kam sa ponáhľame.

Život nie je maratón, do šľaka!

Každá sa naháňame za dokonalosťou. Každá chceme lepšie vyzerať. Každá chceme stihnúť toľko, že ani pápež nemá toľko agendy, čo chceme stihnúť my. Každá chceme všetkým vyjsť v ústrety, všetkým zdvihnúť telefóny a počúvať ich múry nárekov, ale povedzte - a čo sme my odpadové koše s ušami?

Chceme všetko a hneď, lebo áno, vek 45+ prináša aj to, že holt, holka, už si v druhej polovici života. Myslíme si (naivne), že čím väčší tlak na seba urobíme, o to budeme spokojnejšie. Výsledok? Zodraté nervy na dranc, totálna frustrácia, únava a konštatovanie, že je to v prdeli.

Celá novodobá spoločnosť nás tlačí do kúta. Niekto si tu vymyslel akože ideál krásy, tak poďme, plnou parou vpred! Niekto si tu vymyslel, že musíš mať kouča a online kurz na to, aby si bola šťastná, tak poďme, nakupujme kurzy, lebo bez nich nikdy nebudeš šťastná. Niekto si tu vymyslel, že človek ako taký bol stvorený na výkon, tak do zodratia sa bičujme a naháňajme. Niekto si tu vymyslel, že musíš byť každému nonstop k dispozícii a byť 24 hodín denne v režime - empatická, tak poďme, obetujme sa pre iných nonstop a padnime aj na hubu!

Na výkon boli stvorení Mercedes a parná lokomotíva, nie človek!
Na empatiu boli stvorení psychológovia - od 8.00 do 15.00 v rámci pracovného času, nie každý človek!
Na počúvanie bolo vymyslené rádio, nie človek!

A tak som sa rozhodla, že kašlem ja na to neustále tlačenie na seba. Že je mi f*k, či niektorá vyzerá lepšie a krajšie, pretože moje telo je moje telo a mám ho rada také, aké je, lebo je moje. Že je mi f*k, že všetci stíhajú obletieť zemeguľu za päť hodín. Ja si radšej za tých päť hodín dobre oddýchnem. Či už na gauči alebo pri káve na terase. Že je mi f*k, že každý kouč vám dnes chce predať návod na šťastie a spokojnosť. Sama najlepšie poznám, čo ma robí šťastnou a spokojnou, nepotrebujem na to drahé kurzy a ani certifikáty. Že je mi f*k, či niekam prídem o 5 minút skôr alebo neskôr. Nikto ma za to nezabije. Že je mi f*k, či si budem môcť dovoliť drahú dovolenku. Mne je všade dobre.

Takže, prestaňme na seba tlačiť a spomaľme. Prestaňme sa naháňať ako zajace a vychutnávajme si život. Prestaňme naháňať šťastie, pretože ho máme v sebe.

www.instagram.com/slabikar_prezenu

Keď si dáš na večeru šalátik a potom zožerieš čokoládu… to je život! To je pažravosť! Viete, že nie som dokonalá a zlá s...
10/06/2026

Keď si dáš na večeru šalátik a potom zožerieš čokoládu… to je život! To je pažravosť!

Viete, že nie som dokonalá a zlá správa je, že ani nikdy nebudem. Povedzte mi, že nie som jediná na tejto zemeguli, ktorá sa niekedy v jedle a v disciplíne tak “zopsuje”, že to nie je ani normálne. Stačí sekunda a ja otáčam o 180 stupňov. Ja som už ako Ferrari, z nula rovno na sto.

Možno aj vy poznáte situácie, keď sa držíte ako kliešt na koži… celý deň - ukážkové stravovanie. Paráda, v myšlienkach si už odovzdávate medailu za heroický výkon a v predstavách sa už cítite ako Sklenaříková, keď v najlepších časoch fotila kampaň na podprsenky Wonderbra. Po pár dňoch disciplíny seba vidíte ako sexi kosť, ktorá priam skočí ako srnka do riflí s veľkosťou 34. Pekná predstava, že?

Ja som si už ten “metál” skoro - skoro dala. Vážne, chodím poctivo cvičiť, behám, dnes som bola aj na joge a bolia ma zápastia, čo som v kuse musela byť v pozícii “strecha”. Vyjogovaná som prišla domov, dala som si šalát - rukola verzus paradajky a k tomu mozzarellu. No ukážková večera. Strašne hrdá som bola na seba. Ale aj hladná. Začínam nenávidieť rukolu, paradajk, mozzarellu.

O 20 minút som ako sfetovaná otvorila čarovný šuplík v kuchyni a zistila som, že sú tam čokoládky Merci. Kokosové. Sladké. Čokoládové. Do šľaka, ešte aj biela čokoláda, mňa vystrie… očká mi zasvietili ako Majke z Gurunu. Nebolo cesty naspať…

Tá Merci - asi novinka na trhu, lebo sestra mi to priniesla z Nemecka. Ona je strašne zlatá sestra, vždy mi donesie sladké vychytávky, hoci ju prosím na kolenách, nech ma nezásobuje blbosťami. Ale nie, ona nepočúva, ona dopraje. Začínam ju upodozrievať, či to už nerobí naschvál. Podľa mňa robí!

Ja, posmelená tým, že športujem, držím sa a zároveň nabudená na kokos, som vzala čokoládky a hoci by som chcela ten proces šťavňatejšie opísať, zhrniem to jednou vetou - ja som to zlopla jedna radosť.

Len aby bolo jasné, nebavíme sa o jednej čokoládke, áno? Ale bavíme sa o pár sekundách.

A teraz si tak sedím a pýtam sa sama seba, či som normálna. Načo sa na večeru trýznim šalátom, keď beztak potom zbaštím kvantum čokolády?
Ale musím uznať, dobrá bola. A čo viac, už ma aj hlava prestala bolieť. Asi je to tým, že ten kokos je fakt veľmi zdravý.

A čo vy?
Tiež máte takéto stavy?

Prišiel mi predbežný výpočet dôchodku a zrazu, že do šľaka, už ma posielajú do dôchodku? Prežila som, keď mi ako dieťaťu...
10/06/2026

Prišiel mi predbežný výpočet dôchodku a zrazu, že do šľaka, už ma posielajú do dôchodku?

Prežila som, keď mi ako dieťaťu prišla pozvánka na povinné očkovanie, neskôr, keď mi prišlo potvrdenie, že ma prijali na školu, ešte neskôr, keď mi prišla prvá výplata. Horšie som prežívala, keď mi prišla pozvánka na dedičské konanie po otcovi, lebo to sa nerobí, že otcovia umierajú a horšie prežívam, že zrazu ma už obťažujú s nejakým dôchodkovým výpočtom.

Chápem, že je to len predbežné a možno "akože" a možno z toho "akože" reálne ani nič nebude, ale...

Viem, že to chodí každému, takže nerobme si tu teraz revolúciu, ale aj tak... zrazu sa s kamarátkami bavím o dôchodku a hovorím si: "Už ma majú, už ma chcú poslať do penzie." Chápem, že v 47 rokoch je ešte na to priskoro, ale aj tak... zrazu, že téma dôchodok. Normálne som si v duchu pomyslela, že haló, veď ja som ešte ani nezačala poriadne žiť a zrazu z každej strany, že "raz pôjdeš do dôchodku."

Vôbec nie je podstatné, kedy a či, ale zrazu som si uvedomila, že ten život strašne rýchlo letí. Veď ja som ešte nestihla byť ani mladá, veď som nestihla ešte ani prežiť tých milión blbostí a zážitkov, o ktorých si stále myslím, že mám more času. A zrazu ti jedného dňa príde taký predbežný odhadovaný výpočet dôchodku a normálne panika, prelievačky studeného potu, že moment, zastavme ten čas, lebo tu už sa hovorí o dôchodku.

A vtedy príde ľadová sprcha a v mozgu ti bežia titulky: "Tu ho máš, nesmieš život len prežívať, musíš aj žiť. A pokiaľ sa dá - naplno. "

Bez pardonu.
Bez kompromisov.
Lebo už si to môžeme dovoliť.

Stále všetko odkladám na "potom" a potom sa mi roky tak zlejú dokopy, že prestávam mať prehľad, čo kedy bolo. Z rokov, zo života a zo zlievania je zrazu lečo. Začínam zo života odstraňovať slovo "potom". Nie "potom" sa stretnem s kamoškami, nie "potom" si splním dávny sen, nie "potom" zavolám niekomu, na kom mi záleží, nie "potom" pôjdem tam a tam...

Zisťujem, že život nie je len o povinnostiach, ani o materiálnych veciach a o ich zhromažďovaní. Nie je ani o tom, aby sme stále riešili len škaredé veci. Nie je ani o tom, aby sme len ustupovali iným. A nie je o tom, aby sme trpeli niekde, v niečom. Život je o zážitkoch. O takých, ktoré ste mali v hlave, keď ste mali čerstvých 18 a verili ste, že pred 50 - tkou ich budete mať všetky splnené.

A že nevydalo?! Nevadí, stále je čas pozrieť sa do tých myšlienok z osemnástky a začať si ich plniť.
Aké sny z 18 - ky máte vy?
Kľudne napíšte do komentára.
A kľudne aj sledujte www.instagram.com/slabikar_prezenu

Prečo neuznávam vetu "Ešte raz mať 18, inak by som si všetko zariadila." A čo ak nie? Božemôj, toľkokrát sme si povedali...
09/06/2026

Prečo neuznávam vetu "Ešte raz mať 18, inak by som si všetko zariadila."
A čo ak nie?

Božemôj, toľkokrát sme si povedali: "Mať tento rozum a mať osemnásť rokov, všetko by bolo inak. Inak by som išla študovať, inak by som si zariadila život, inak by som žila, všetko by bolo lepšie." A túto vetu som prestala používať presne v okamihu, keď som zistila, že mať znovu 18 rokov, možno by všetko bolo aj horšie a možno by som všetko doondila viac, ako teraz.

Nemám rada pozerať sa do minulosti. Každá z nás urobila oceán plný chýb, ja teda určite. Už na taký Tichý oceán by moje pokusy - omyly - blbosti vyšli. Neraz som sa správala tak, že by som sa za to sfackala. Neraz som urobila toľko chýb, že hanba by ma fackovala a neraz som svoj čas, energiu a v najhoršom ešte aj lásku obetovala pre niekoho, koho som mala radšej natiahnuť na škripec a zrovnať mu chrbtovú kosť. Že mi to vtedy nenapadlo, do šľaka?!

Najhoršie, čo človek môže urobiť, je - neustále sa vracať do minulosti. Nezmením minulosť, tak sa z toho nezbláznim a ani sa za to nezabijem. Rýpať sa v minulosti? Strata času. Žiť z toho, čo by bolo, keby... zbytočná strata mozgových buniek a zbytočné týranie vlastných emócií. A tak som sa naučila, že včerajší deň, rok, dva, desať, dvadsať, tridsať sú už preč, vyžmýkam z nich najlepšie, čo bolo a žijem pre dnešok a možno pre zajtrajšok. Pre zajtrajšok len vtedy, keď si položím otázku - Čo zajtra uvarím?

Milujem, keď niekto dáva geniálne slohové práce na tému: "Čo by som urobila inak, keby som mala o dvadsať rokov menej." Ja odpovedám - nič by som neurobila inak. Všetci si fandíme, ako by sme urobili niečo lepšie, ako by sme sa mali lepšie, ako by sme boli zrazu "predstavitelia" dokonalosti, ale napadla vám niekedy otázka - A čo ak by ste to dodr..ali ešte viac? Lebo áno, aj to by sa mohlo stať.

Preto, vždy sa snažím byť so sebou, so svojou súčasnosťou spokojná. Podotýkam, ako - tak spokojná. Nie každý deň je ružový, nie každý deň je dôvod na ohňostroj, občas je dôvod akurát tak na podpálenie či už niečoho, alebo niekoho, ale nevadí... sú dni a potom sú dni. Niekedy sa len sťažujeme, frfleme a unikajú nám krásne veci. Malé krásne veci, ktoré náš život robia krajším.

Napríklad dnes mám radosť, že sedím v nádhernom prostredí Danubiany v Bratislave, pozerám na Dunaj a mám tu tzv. home office :-) Výhľad som dala na www.instagram.com/slabikar_prezenu

Som žena po 45 - ke a je úplne v poriadku, že...Zisťujem, že sociálne siete, médiá sa zbláznili a robia strašný tlak na ...
02/06/2026

Som žena po 45 - ke a je úplne v poriadku, že...

Zisťujem, že sociálne siete, médiá sa zbláznili a robia strašný tlak na nás ženy po 45 - ke. Podhadzujú nám ako psovi kosť ženské v našom veku, ktoré v poslednom čase zázračne chudnú, zázračne majú motiváciu a zázračne sú vychrtlé.... podhadzujú nám bezvráskový kult, to, že každý deň musíš byť pozitívne naladená, že by si mala mať okolo seba aspoň dvadsiatich koučov, ktorí ti zmanažujú život a urobia ťa šťastnou a že slovo výkon si daj vytetovať na čelo, aby si náhodou nezabudla. Že by si nemala podceňovať kávičkovania v meste, byť dokonale nastajlovaná a v kuse euforická.

A ja si hovorím - Choďte už do prdele s tými tlakmi!
Ak by účastníčkami tohto tlaku mali byť naše mamy a staré mamy, tak by asi vzali lopatu a normálne by radšej rozrtieskali wifi a všetkým múdrym článkom by sa vysmiali. A my, namiesto toho, aby sme vzali tú lopatu, tak rozmýšlame, čo do šľaka v živote robíme zle, keď také ideálne, dokonalé nie sme.

Takže, je v poriadku a som normálna, ak:

▶ Nemám ideálnu postavu
No nemám a fakt sa kvôli tomu nezabijem! Nikdy nebudem mať menej ako 60 kíl, vždy budem mať väčšie boky a zadok. Cvičím, behám, ale nie do vypľutia. Snažím sa krotiť sa v strave, ale vždy si hovorím, že ak mám na niečo chuť, tak si dám a nebudem sa trýzniť. Už asi nedostanem kontrakt na fotenie spodnej bielizne za milióny (nikdy som ho ani nedostala) a že nemienim vychudnúť na kosť a kožu len tým, že si pichnem zázračné injekcie a potom vás tu budem presviedčať, že jem len menšie porcie a denne nachodím 10 tisíc krokov a že len vďaka tomu som dala dole za 2 mesiace 20 kíl. Ideš ho niekam?!

▶ Nesedím každý deň po kaviarniach
No nesedím, pretože jednak na to nemám čas, keďže každý deň sa z práce ponáhľam za psíkom Benjaminkom a s ním si dám kávu doma na terase. A tiež kvôli tomu, že v hlavnom meste už naozaj nevedia, čo za kávu a minerálku pýtať. Chápem, že sociálne siete sú plné fotečiek, ako ženy oddýchnuté, upravené "chillujú" na kávičkách, ale máte pocit, že to je reálny život 90 percent žien? Asi nie... Takže je úplne v poriadku, keď na tej káve nesedíte každý deň a ste rada, keď sedíte aspoň večer doma na zadku po náročnom dni.

▶ Mám svoje výkyvy nálad, ktoré pripomínajú EKG

Kurnik, všetky sa tvária, aké sú vyrovnané, spokojné, šťastné, usmiate. A ja sa popri nich cítim občas ako zožuvané jablko. Občas vypľutá z energie, inokedy naštvaná ako Pes baskervillský, inokedy zase smutná a opúšťajúca sa a niekedy zase šťastná, veselá, spokojná a plná adrenalínu. Nepotrebujem kouča na to, aby som bola 24 hodín denne happy ako dva grepy, pretože taký kouč sa nenarodil. Nepotrebujem, aby mi ChatGPT dávala návody na spokojnejší život, pretože to nie je človek, ale technika. Rešpektujem svoje nálady, obdobia a nejdem hlavou proti múru...

▶ Nemám každý deň energiu na rozdávanie

A je to úplne v poriadku. Sú dni lepšie, inokedy horšie. Kto povedal, že sme parné lokomotívy, ktoré musia ísť v kuse? Kto povedal, že sme perpetum mobile? Kto povedal, že musíme ísť na plný výkon nonstop? Sme ženy, ktoré prechádzajú hormonálnymi, ale aj životnými zmenami a je úplne v poriadku byť raz plná energie a inokedy skapatá ako myš.

▶ Nemám sto párty žien okolo seba

Čím som staršia, o to viac sa držím hesla - Nie je dôležitá kvantita, ale kvalita. Nemám okolo seba dvadsať skvelých kamarátok, možno ich spočítam na prstoch jednej ruky. Nemám potrebu mať vo svojom okolí ľudí len kvôli tomu, aby mi zahnali nudu. Ja mám totiž aj nudu osamote rada. Nemám potrebu počúvať všetkých a všetko. Nemám problém dôverným kamarátkam narovinu povedať - Ruším stretnutie, lebo sa cítim na milú Máriu a nechce sa mi nikam sa trepať.

▶ Nemám kabelku za tisíce

Chápem, že je svet ťažkého konzumu a materializmu a sociálne siete sú plné Guči, Puči, Muči, Ňuči... lenže život sa neodohráva na internete, internet je klam. Život sa odohráva tu a teraz. Niekto zažije eufóriu len vtedy, keď má kabelky za x tisíc eur prestížnych značiek a niekto zažije pocit radosti vtedy, keď si kúpi kabelku v HM - ku alebo v Zare. Ja som tá druhá možnosť.

Je v poriadku, keď život zo sociálnych sietí nezrkadlí ten váš reálny a žiadne výčitky, prosím. Nezabudnime, že občas máme dobu fejkovú a vtedy si stále hovorím: "Beztak sme všetky vyrastali na paštétovom chlebe s paprikou, tak sa netvárme, že nás vychovávali opatrovateľky na francúzskom šľachtíckom dvore."

Šlabikár pre ženu sledujte pokojne aj na
www.instagram.com/slabikar_prezenu

Kedysi som zbierala kabelky, dnes zbieram jahody...Keby mi niekto pätnásť rokov dozadu povedal, z čoho sa reálne budem t...
26/05/2026

Kedysi som zbierala kabelky, dnes zbieram jahody...

Keby mi niekto pätnásť rokov dozadu povedal, z čoho sa reálne budem tešiť po 45 - ke, tak si zaklopem na čelo. Ale... vek neoblbneš, mozog chvalabohu sa zdokonaľuje a ja si užívam obdobie, keď sa môžem tešiť z maličkostí, pretože ak sa nevieš tešiť z maličkostí, nezaslúžiš si tešiť sa z veľkých vecí. Tak je?

Život je vlastne jednoduchý, už len keby hormóny, telo, nervový systém a kĺby začali spolu komunikovať. Asi ich pošlem k mediátorovi, nech sa všetky strany ukľudnia a dostanú rozum.

Pre ženu po 45 - ke sú dôležité podľa mňa tieto veci:

▶ Tešiť sa z maličkostí

Každý deň sa teším z maličkostí, pretože jedna k jednej a počas roka je z toho slušný balík radostí. Nepotrebujem sa vystatovať drahými vecami, nikdy nedám za kabelku tisíce eur a nepotrebujem jazdiť na stotisícovom aute. Nepotrebujem lietať do luxusných rezortov na Maldivách, ja sa vážne dokážem tešiť aj z Balatonu. Megalomanské veci zrazu pre nás strácajú hodnotu a o tých, ktorým sa táto životná zmena ešte neudiala, hovoríme - ešte nedozreli.

Teším sa, keď si kúpim dobrú knihu (problém je, že ja sa z toho teším tak často, že už tie knihy nemám kam dávať), keď si urobím pekný výlet, keď vidím, že sa mi ujali planty paradajok a paprík a keď sú okolo mňa všetci relatívne zdraví.

▶ Spať a neponocovať

Niekto by povedal, že chodím spávať so sliepkami, ale ja vážne už o desiatej večer spím. Ale zato o šiestej ráno už fungujem a poviem vám, deň sa mi zdá byť dlhší a viac toho stihnem. Spánok neoklameme a kým kedysi nám stačilo spať tri - štyri hodiny, dnes vážne potrebujem svojich sedem - osem hodín.

▶ Svätý pokoj

Ten je na nezaplatenie. Zisťujem, že už ma nebaví počúvať sťažnosti ľudí, už ma nebaví, keď niekto ukazuje silu tým, že kričí... do prdele, ja stále počujem a stále viem, že ti nevyoperovali hlasivky. Neznášam, keď hrá telka na plné gule, ide ma uchytiť. Nemám rada, keď sa ma niekto dokolečka dokola niečo vypytuje, nie som polodement a zapamätám si veci aj na prvý raz.

▶ Žiadny tlak, nátlak... iba ak paradajkový pretlak do plnenej papriky

Tlakový hrniec zo mňa nebude. Neznášam, keď na mňa niekto tlačí, nepotrebujem to k životu. Neznášam, keď je na ženy vyvíjaný tlak, ako máme vyzerať, ako sa máme správať, koľko máme vážiť, v akej kondícii máme byť, ako sa máme obliekať... to tie poondené sociálne siete priniesli taký fenomém. Tvária sa, že majú vašu DNA, váš nervový systém a že vy ste snáď na gombík. Zisťujem, že najväčšia sloboda je žiť podľa vlastného pocitu a neporovnávať sa.

V konečnom dôsledku stále môžeme vymeniť sociálne siete za dobrú knihu. Aspoň budeme mať pokoj v duši a bohatšiu slovnú zásobu.

▶ Žiadne turbulencie a žiadne životné tobogány

Kedysi som zbožňovala, keď sa niečo dialo. Dnes zbožňujem, keď sa chvalabohu nič nedeje a keď je všetko v režime "niveau stable". Toto slovné spojenie som milovala už v detstve, keď v Slovenskom rozhlase, ktoré nám stále vyhrávalo v kuchyni, hovorili o hladine Dunaja.

A čo je dôležité pre vás?

P.S. Čo sa týka mojej "premeny", schudla som za týždeň dve kilá. Hýbem sa a nežeriem sprostosti po večeroch a Nutellu som praskla do koša.

Nie som žena, ktorá ponúka debiloviny a nežijem zo sociálnych sietí Nemám rada spolupráce a doteraz som ich odmietala. J...
21/05/2026

Nie som žena, ktorá ponúka debiloviny a nežijem zo sociálnych sietí

Nemám rada spolupráce a doteraz som ich odmietala. Jediná "spolupráca", na ktorú som prikývla, bola s firmou Collamedic. Boli slušní, pokorní a požiadali ma, či by mi mohli poslať produkty. Po dlhšom váhaní som prikývla, aj keď vopred sme si vydebatovali niekoľko vecí. V prvom rade - nechcem za to peniaze, pretože nežijem zo sociálnych sietí, je to len moja "psychohygiena" a normálne chodím do práce, ktorá ma živí.

Takže nie som piraňa, ktorá spropaguje všetko, len aby zarobila. Za tú hanbu mi to nestojí. Druhá moja podmienka bola - ich produkty vyskúšam minimálne mesiac a pol. Ak mi nebudú vyhovovať, slušne im to oznámim. A tiež, mesiac a pol presne kvôli tomu, že na rozdiel od rôznych instagramovo - facebookových ženičiek nebudem v deň, keď mi niečo príde, trepať, aké je to fantastické, keď za jeden deň nepostavíš ani Rím, ani neobjavíš Ameriku.

A tak som skúšala. Mala som problém s vypadávaním vlasov. Do šľaka, aj takéto "prekvapenia" prinášajú hormonálne zmeny. Zrazu vlasy ako ocikaná slama, nebolo centimetra štvorcového v dome, kde by neboli moje vlasy. Hovorím si, že to som si rovno mačku mohla zaobstarať, aj tá pĺzne. Pĺzla som. Na niektorých nechcených miestach "vlasy" rástli, no na hlave padali. Krása!

Tak si hovorím, že za vyskúšanie nič nedám. Každý deň beriem jednu tobolku ich vitamínov na vlasy, pretože darmo budete kupovať superdrahé prípravky a chodiť na kúry za milióny, keď telo nevyživíte aj zvnútra. Každý druhý deň si umývam vlasy. S ich šampónom, s ich kondicionérom. Po mesiaci a pol bez výčitiek, bez hanby a bez oondievania môžem povedať, že vážne to funguje.

Vlasy nepadajú, úspech! Sú omnoho pevnejšie, silnejšie, zdravšie a lesklejšie. Vážne sa teším, že jeseň - teda padanie vlasov - sa na mojej hlave skončilo. Všetky produkty som pridala aj na www.instagram.com/slabikar_prezenu
Takže, neradím, nenútim, ale ak máte tiež podobný problém, že pĺznete, tak vyskúšajte. Cenovo prijateľné, neskrachujete a verím, že budete spokojné. A raz dva vám to pošlú kuriérom z Česka cez www.collamedic.cz

Toľko moja skúsenosť po mesiaci a pol a ja si v tejto "rutinke" pokračujem ďalej.

Deň 3 - Môj muž mi povedal "trik", ako si osvojím pohyb Ten môj muž je veľmi múdry. Niekedy mi lezie na nervy a za niekt...
20/05/2026

Deň 3 - Môj muž mi povedal "trik", ako si osvojím pohyb

Ten môj muž je veľmi múdry. Niekedy mi lezie na nervy a za niektoré reči by som ho upálila, ale inokedy ho mám rada a vie niečo múdre povedať. Dávam sa dokopy, lebo som sa rozhodla, že kilogramy pôjdu dole a energia h**e, a tak sa snažím. Včera som mala silový tréning s trénerom Gáborom. Večer som o tom hovorila s mojím mužom a on mi povedal múdrosť vyváženú zlato (ježiš, keď si to ten prečíta, bude rásť ako strom a vyrastie tak, že konáre budú siahať až do galaxie).

"Začni brať pohyb ako prirodzenú dennú súčasť. Tak, ako si umývaš zuby, ideš na WC, rovnako začni brať aj pohyb. Nie je to žiadny luxus, žiadna nadstavba tvojho života, ale súčasť, ktorú každý deň vykonáš," zahlásil. Hovorím si, tebe sa to povie, ty si sa nenarodil ako leňochod a ani si nezískal niekoľko medailí za Najväčší športový antitalent.

Samozrejme, že skoro som sa s nim povadila, ale potom večer som si jeho slová rozobrala na šróbiky a musím uznať (kriste, nech to fakt nečíta, lebo sa bude nosiť ako páv), že MÁ PRAVDU. Garantujem vám, že on si tú vetu MÁ PRAVDU dá zarámovať a vyvesí to v obývačke nad gaučom. Ale vážne, asi má pravdu... Poviem, prečo...

On každé ráno vstáva o 5.30 a ešte pred robotou ide do fitka. Nefrfle, neľutuje sa, nerobí scény. V tichosti vstane, vezme tašku s vecami a smer fitko. Ja keď mám ísť do fitka, tak sa vystresujem, vynervujem, zanadávam si, vyreklamujem u mamy genetiku a ešte sa aj poľutujem, že prečo tam musím ísť. Alebo hľadám sto dôvodov, prečo tam neísť. Raz mi vadí počasie, potom sa vyhováram, že nemám čas, energiu, potom preciťujem, či ma náhodou niečo nebolí, lebo aj to by bol dobrý dôvod, ako neísť do fitka a keď nič nezaberá, tak to hodím na zlú konštaláciu hviezd. To je presne o tom, že muži sú racionálni, my sme občas emocionálne. Oni idú cez mozog, my cez emócie...

A tak sa nastavujem, že pohyb musím začať brať vážne ako to umývanie zubov. Jednoducho, ráno vstanem a umyjem si zuby bez toho, že by som to prežívala, že by som sa zamýšľala, či mi dnes vyhovuje umyť si zuby, alebo nie. Neľutujem sa, že si ich musím umývať a ani nerozmýšľam, či pre mňa nebude náhodou fyzicky náročné vziať kefku s pastou do úst. Neriešim a umyjem. Nuž a takto mám začať brať aj pohyb. Neriešiť, neprežívať, neľutovať sa, ale nečakať ani fanfáry, keď došportujem. Jednoducho ísť a bodka.

Nuž a tak som dnes šla. Zmapovala som to aj na www.instagram.com/slabikar_prezenu Vypla som v hlave program "poďme sa porozprávať, či sa ti chce ísť behať", obula som tenisky a bežala som. Bežala som ako Forrest Gump. Išla som aj cez les a našťastie predo mnou bežal nejaký muž, ktorého som vyhodnotila ako "neškodný tvor" a tak som sa nebála, lenže on mi zdrhol, ale nevadí. Prežila som a odbehla som si svojím tempom pekných 6 kilometrov. A od dnes už len nová poučka... pohyb rovná sa umývanie zubov.

A ako pokračujete s pohybom VY?
Darí sa vám? Vyhrávate či prehrávate?
Napíšte mi kľudne do komentára, nech sa tu vzájomne povzbudíme alebo poľutujeme.

Aby čert vzal tú mozgovú hmlu! Banálne veci zabúdam, ale ísť vyzdvihnúť balíček do Zary, na to mi pamäť slúži Toto naše ...
19/05/2026

Aby čert vzal tú mozgovú hmlu!
Banálne veci zabúdam, ale ísť vyzdvihnúť balíček do Zary, na to mi pamäť slúži

Toto naše "menopauzové" obdobie je niekedy na guľku do hlavy. Vždy som bola známa tým, že mám výbornú pamäť a teraz v 46 rokoch ako keby som demenciu chytala. Je to zvláštny stav, keď príde mozgová hmla a vy v priebehu sekundy zabúdate, čo ste chceli urobiť, čo sa ako povie a kto sa ako volá. Niekedy zabudnem slovo tak, že si pripadám ako po štyroch hodinách čínštiny, keď sa neviem vykoktať v cudzom čudnom jazyku..

Inokedy sa mi stáva, že idem narýchlo povedať meno nejakého človeka a zrazu stav... "ani obraz, ani zvuk." Normálne ako keby som zamrzla. Hanba ma začne fackovať, zmocní sa ma panika, ale spomenúť si na meno človeka, ktoré som vyslovila tisíckrát, ani za toho oného... Akože chápem, keby to bolo meno miestneho náčelníka masajov v Keni, tak nepoviem ani mäkké "f", ale toto?

Najlepšie sú tzv. mozgové hmly pri činnostiach. Začína sa to jasným plánom. V domácnosti, keď máte jasný cieľ - vziať nejakú vec z kuchyne a premiestniť ju do spálne. Nie, nemyslím tým muža, ale fakt vec. Ani sa k tej veci nedostanem, pretože v priebehu sekundy už stojím pri umývačke riadu a vykladám ju. Ešte ju nemám ani celú vyloženú a už čistím batériu na kuchynskom umývadle. Priviazať ma na špagát k jednej činnosti, to by bolo riešenie.

V lepšom prípade po pár minútach, v horšom po pár hodinách a v najhoršom po pár dňoch zistím, že tá "vec" stále je v kuchyni a vtedy mi docvakne, že veď som na to zabudla. Kiežby takto fungovali aj blbé životné situácie alebo stavy, keď vás niekto vytočí do nepríčetnosti (v menopauze sa vytočíte aj sama) a že by som na to za pár sekúnd zabudla. Nie, to príroda k nám tak milosrdná nie je!

Napríklad včera som išla do potravín kúpiť cícer v konzerve! Bolo krátko pred záverečnou, takže som sadla do auta, prešla som 5 kilometrov, lebo akútne potrebujem cícer v konzerve. Výsledok? Nakúpila som kopec blbostí a až keď som parkovala auto pred domom mi docvaklo, že žiadny cícer som nekúpila a v ochode mi ani len nenapadlo ísť k regálom, kde ho mávajú. Vitaj, mozgová hmla!

Zisťujem, že jediné, čo mi pomáha, je... hovoriť so sebou ako učiteľka v škole. Sústreďovať sa na činnosť, ktorú mám urobiť. Normálne si poviem: "Ľudmila, vezmi to a odnes to h**e." Jasné, že medzičasom už by som robila tisíc iných činností, ale fakt si poviem - Makaj h**e s tou vecou a nevyjednávaj! Tiež mi pomáha, ja to nazývam vedomé sústredenie. To znamená, keď jem, tak jem. Keď čítam, tak čítam. Keď robím, tak robím. Keď som na WC, tak som na WC. Jednoducho, nedovoliť hlave, aby sa roztiekla na tisíc ciest. A veruže, moja hlava v tomto hormonálnom kolotoči je veľká cestovateľka!

A ako ste vy na tom?
Tiež občas zápasíte s mozgovou hmlou?
Vyhrávate či prehrávate?
Napíšte do komentára a inak, zajtra vám dám update môjho pokusu o chudnutie aj na www.instagram.com/slabikar_prezenu

Deň č. 1Žena v menopauze ide zatočiť s kilamiVčera som dala status, že priberám, že sa necítim dobre vo svojej koži (len...
18/05/2026

Deň č. 1
Žena v menopauze ide zatočiť s kilami

Včera som dala status, že priberám, že sa necítim dobre vo svojej koži (lenže inú nemám) a že toto obdobie, keď mi odchádzajú hormóny asi do Tramtárie, mi prudko lezie na nervy. Taká som bola naštvaná, že sa mi ešte aj v noci o tom snívalo. Zistila som, že v tom nie som sama, lebo toľké z vás písali v komentároch, že majú rovnaký problém ako ja a že sa chcú spolu so mnou zapojiť do výzvy.

Teším sa, pretože už som sa začala báť, že len ja sama som "postihnutá" menopauzou.

Tak nebudeme sedieť na gauči, nebudeme hodiny scrollovať na mobiloch, nebudeme sa opúšťať a nebudeme sa modliť k Bohom nádeje, aby kilá len same odišli. Zázraky sa nedejú, ale nejdeme skákať z útesu. Prečo? Lebo sa nám nechce na ten útes vyliezť, však? 😀

Tak idem vám povedať, čo som urobila a dúfam, že ma v tejto výzve a la "zatoč s kilami a s hormónmi", nenecháte samu.

▶ Dnes som si našla staronového trénera vo fitku. Na jeseň minulého roka som ho "opustila", lebo zase ma chytilo obdobie, že zlé počasie, že jeseň a že to pôjde aj bez cvičenia. Výsledok vieme - nešlo to! Dali sme si kávu, pokecali sme o tom, že bez silového tréningu to nepôjde. Päťdesiatnik jeden vyšportovaný sa mi pochválil tehličkami na bruchu, ja som sa mu pochválila tým, že som nabrala do bokov a do zadku. Fasa.

Poslal ma na bežiaci pás, ale nie behať, ale chodiť do kopca na úrovni 10 rýchlosťou 5 km/hod. Fučala som, ale zvládla som. Poviem vám narovinu, neznášam bežiace pásy, lebo kto to kedy videl stáť na jednom mieste a kráčať? Našla som trik, že keď si do slúchadiel pustím zaujímavý podcast, tak mi to rýchlejšie prejde. Vtĺkla som si do hlavy, že je to mojich 40 minút a aspoň sa niečo skvelé dozviem. A tak som šla a počúvala.

▶ Včera večer som si kúpila takú novú appku od planeat.sk, kde výživový poradca Michal Páleník zostaví jedálniček na mieru. Stálo ma to so zľavou asi 23 eur, pretože som si povedala, že viac nemienim do toho investovať, lebo už som toľko peňazí vysolila za chudnutie, že už by som mala mať postavu ako Cindy Crawford v dvadsiatke a mám z toho akurát tak väčší zadok. Takže dnes som už pekne išla podľa toho jedálnička a jedlá, ktoré som pojedla a ako som sa s nimi vysporiadala, nájdete na www.instagram.com/slabikar_prezenu alebo tu v príbehoch.

▶ Na obed som mala napríklad ryžové cestoviny s varenou brokolicou, fazuľkami a arašidovou omáčkou. Písali, že 45 gramov cestovín. Keď som to dala na kuchynskú váhu, gúľala som očami, lebo predtým... keď sa povedia cestoviny, tak ako reinkarnovaná Talianka z minulého života som si dala pomaly pol sáčka cestovín, že keď pasta, tak pasta a basta! Hovorím si: "Bože, veď to je ako pre sirôtku." Nuž ale zjedla som. Fakt som si nepridala ani o gram navyše.

▶ Na olovrant som vyúdila celý dom, lebo som si plátky jablka opekala na kokosovom oleji a to tak dymilo, že susedia si museli myslieť, že u nás doma horí a môj pudlík Benjamin stál pri terasových dverách a pohľadom prosil, nech ho čo najskôr pustím von nadýchať sa čerstvého vzduchu. Masaker, ale nič nezh**elo, len ten kokosový olej údil. Nabudúce môžem po kuchyni rozvešať klobásky, možno to vyúdi.

▶ Hladná (zatiaľ) nie som, tak snáď to tak zostane. Pre istotu som vyhodila do koša pistáciovú pastu a arašídové chrumky, nech mi zbytočne nepodavajú prsty. Pijem dva a pol litra vody a už som prevodnená, pretože predtým som ledva vypila pol litra za celý deň. Kávu som mala bez mlieka a prežila som. Chvalabohu.

▶ Chcem sa venovať malým rituálom, nájsť znovu svoju energiu. Počas toho, ako som dnes pracovala, som si dala si difuzéra pomarančovú vôňu, urobilo mi to radosť. Po sprche som sa navoňala svojím obľúbeným parfémom, aj to mi urobilo radosť a čo na tom, že som bola celý deň sama doma. Neforemné tepláky som vymenila za vkusnejšie domáce oblečenie, nech vyzerám ako človek.

▶ Večer bude plač. Dala som si záväzok, že mobil odložím bokom a aj keď ma bude pokúšať, nepovolím. Chcem začať čítať knihy, nie ako blázon scrollovať do noci na mobile a potom sa mi len bludy posnívajú.

Nemám vyhraté, preboha, veď je to len prvý deň. Napriek tomu chcem... chcem odložiť tú náladovú, nedisciplinovanú a ufrflanú Ľudmilu do koša a vytiahnuť novú. Energickejšiu, disciplinovanejšiu a šťastnejšiu.

A vám sa ako darilo?
Čo ste dnes urobili pre seba?
Napíšte mi do komentárov, pretože NIE SME V TOM SAMY.

Address

Bratislava

Website

Alerts

Be the first to know and let us send you an email when Šlabikár pre ženu posts news and promotions. Your email address will not be used for any other purpose, and you can unsubscribe at any time.

Share