03/06/2026
„Život s diagnózou“ – návody, ktoré dnes valcujú internet. Sú dôležité, pomáhajú mnohým, no čo ak je to celé trošku inak? Len sa zamýšľam...
„Musím sa toho zbaviť HNEĎ.“ Pocit urgencie je najväčším nepriateľom uzdravenia. 🌿
Dlho som sa snažila zapadnúť do šablón „života s diagnózou“, až som pochopila, že čím viac sa na problémy sústredím, tým viac ich v mojom systéme udržiavam.
Dnes volím iný prístup. Indiferenciu k tlaku a dôveru v proces.
Ako to vyzerá v praxi? Napísala som o tom úprimný blogový článok.
📖 Prečítaj si ho tu: https://www.vlastnetempo.sk/blog/preco_nepisem_o_diagnozach
Link na stránku nájdeš aj v bio.
PS: hoci drvivá väčšina diagnóz reálne nie sú diagnózy (sú len latinský popis symptómov), týmto nepopieram že existujú aj také, kde reálne teba sústrediť pozornosť, ani nikoho nenavádzam aby ignoroval svoje zdravotné problémy. Každý problém teba najprv vyšetriť u lekára, či sa nejedná o niečo vážne (a povedzme si úprimne - lekári to s nami myslia dobre a niektoré problémy nie sú vôbec také vážne ako nám tvrdia - viac info je v knihe).
Poviem to inak: po roku vážnych zdravotných problémov som konečne dostala svoju diagnózu. Diagnózu ktorá vôbec nevysvetľuje dôvod mojich problémov. V podstate ma potešila - nie je to život ohrozujúca vec, no na druhej strane dovtedy som si vypočula dosť videí na to, aby som pochopila, že ľudia s tými istými symotómami a dostali rôzne diagnózy - a vôbec nie v závislosti od výsledkov vyšetrení, ale v závislosti od lekára, ktorý sa ich nakoniec ujal. Dokonca aj liečba ostáva plus mínus tá istá.
Tak k čomu by mi vlastne bolo stále rozprávať, písať a zameriavať sa na diagnózu, keď mi omnoho viac môže pomôcť zamerať na riešenie, na to čo naozaj lieči a smeruje moju pozornosť na lepší a krajší život?
Toto by bolo písanie na samostatnú knihu, a keďže taká kniha aj s konkrétnymi technikami už existuje, dávam ju si pozornosti.
alantgordon
