Elias Bohunicky page

07/09/2026

Ahojte friends, dnes trochu viac na telo

Keď som uvidel tú starú fotografiu, niečo sa vo mne pohlo.

Bola z pôrodnice – rad novorodencov ležiacich vedľa seba, no bez svojich mám. Postla ju pôrodná asistentka a žena, ktorej prácu už dlhšie s úctou sledujem - Kohutová

A k tejto fotografii napísala článok.
Otvorila ním niečo, čo bolo očividne stále veľmi živé. Pod článkom sa objavilo viac než 1 300 komentárov a stretli sa v nich skúsenosti niekoľkých generácií žien. Niekedy v porozumení, inokedy v bolesti, obrane či útoku.

A práve tento článok sa stal impulzom k nášmu podcastu.

Rozprávali sme sa o tom, čo potrebuje novorodenec, keď príde na svet. O dotyku, vôni, hlase a tele mamy, ktoré dovtedy tvorili celý jeho známy vesmír.

O matkách, ktoré často nemali na výber a museli sa prispôsobiť systému. Ale aj o otcoch, ktorí zostávali za dverami – a neraz v sebe celé roky niesli bezmocnosť, vinu či hanbu, o ktorých ani nevedeli hovoriť.

Otvorili sme aj vlastné skúsenosti. Anna ako dcéra, mama troch detí, babička a pôrodná asistentka. Ja ako syn, muž a otec, ktorý bol pri cisárskom reze svojej dcéry a až po rokoch začal objavovať, čo v ňom z tejto skúsenosti zostalo zamrznuté.

Tento rozhovor nie je obžalobou našich mám ani minulých generácií. A už vôbec nie tvrdením, že každý človek, ktorý bol po narodení oddelený, musí byť traumatizovaný.

Je skôr pozvaním uznať, že to, ako sme prišli na svet, mohlo mať svoj význam. A položiť si otázku: Koľko z tej minulosti je ešte stále prítomné v našom prežívaní blízkosti, dotyku a vzťahov?

Možno totiž nepotrebujeme minulosť napraviť. Možno niekedy stačí, keď sa naše skúsenosti konečne môžu stretnúť:

„Uznávam, ako si to prežívala ty. A uznávam aj to, ako som to prežíval ja.“

Pozývame vás k citlivému, pravdivému a veľmi osobnému rozhovoru bez hľadania vinníka.

O narodení, oddelení, blízkosti a o tom, čo už dnes môžeme robiť inak – slobodnejšie, vedomejšie a s väčšou starostlivosťou o dieťa, mamu, otca i celú novú rodinu.

Link:
https://youtu.be/k40ahSz2E6o?is=twMbjSrzrzQj_1p4

Zvedavo na vaše vnemy…

Elias Bohunicky

Ahojte friends, Keď som uvidel starú fotografiu, ktorú postla na A...

05/09/2026

Čo ak sebaláska neznamená stať sa niekým lepším?

Ahojte, friends 🙋‍♂️

Občas tu na Facebooku zachytím video niekoho, kto ma zaujme sebou. Miestom, odkiaľ rozpráva a tvorí.

Takto som si všimol Barbora Zumotova

Dávnejšie ma zaujali jej videá a texty. Cítil som ju ako veľmi príjemného človeka, ženu a kolegyňu v poli. A keďže ja často tvorím a reagujem na impulz, ktorý zrazu príde, pri jej rozprávaní o sebaláske mi jeden taký povedal:
Túto ženu by som rád spoznal a natočil s ňou podcast.

Som rád, že súhlasila. 🙂

Začali sme pri sebaláske a pri tom, ako sa aj z nej môže stať ďalšia palica na nás samých. Že ešte stále nie sme dosť dobrí, vedomí či uzdravení a mali by sme sa stať akousi „najlepšou verziou seba“.

Lenže čo ak sa nepotrebujeme prerábať?
Čo ak skôr potrebujeme spoznať, čo sme na seba počas života naukladali, aby nás mali radi, aby sme niekam patrili a neboli odmietnutí?

Odtiaľ sme sa prirodzene dostali k vzťahu s mamou a rodičmi.
K tomu, že vnútorné zmierenie nemusí znamenať rýchlo odpustiť, prestať cítiť hnev ani sa s mamou stať najlepším kamarátom. Možno znamená dovoliť si konečne cítiť, ako nám v tom vzťahu naozaj bolo, postaviť sa na svoju stranu a nájsť si takú blízkosť alebo vzdialenosť, v ktorej nemusíme opúšťať seba.

A cez hranice sme sa dostali aj k dotyku. K objatiam, ktoré dávame, pretože sa to patrí. K pusám pre babičku, hoci ich detské telo nechce. Aj k tomu, že jedného človeka môžeme pri lúčení objať, druhému podať ruku a pri treťom možno iba zamávať – a všetko môže byť v poriadku.

Barbora tvorí vlastné rastlinné esencie.
Dozviete sa o vzniku jej prvej - lipy. Fakt dobrý príbeh 🙂
Až po moment, keď si uvedomila, že sa nemôže rozštvrtiť medzi všetko, čo vie robiť. A že potrebuje venovať pozornosť najmä tomu, čo môže vytvoriť iba ona.

Nakoniec sa nám tak cez celý rozhovor tiahla jedna spoločná niť: Ako rozpoznať, čo je naozaj moje, dovoliť si podľa toho žiť a pritom zostať vo vzťahu s druhými?

Bolo mi s Barborou príjemne, živo a ľudsky.

Nech sa vám dobre počúva. 🙂

Link:

https://youtu.be/MeFbYVHG_Og

PS kontakt na Barboru nájdete dole v komente

Prajem vám krásne dni, friends

Elias Bohunicky

01/09/2026

LÁSKA, KTORÁ ZASTUPUJE LÁSKU

Niekedy sa v živote stane, že láska nemôže prísť odtiaľ, odkiaľ by prirodzene prísť mala.

Mama nemôže byť mamou.
Otec nemôže byť otcom.
Rodina z nejakého dôvodu nedokáže dieťa podržať.

A potom niekedy príde niekto iný.

Nie preto, aby pôvodnú mamu alebo otca vymazal či nahradil.

Ale aby na určitý čas zastúpil lásku v tom, čo práve potrebuje urobiť.

Zobrať na ruky.
Nakŕmiť.
Pohladiť.
Byť kožou pri koži.
Vydržať plač.
Vydržať hnev.
Byť tam.

Práve o tomto sme sa rozprávali s Taťjana Horká, psychiatričkou a lekárkou, ktorá sa tridsať rokov pohybuje vo svete náhradnej rodinnej starostlivosti.

S Taťjanou sa poznáme nejakých šestnásť rokov. Stretli sme sa ešte cez Jiřinku Prekopovú a práve s ňou som kedysi zažil jeden zo svojich prvých naozaj silných telesných procesov. Niečo z toho stretnutia vo mne zostalo dodnes.

Počas rokov som potom z diaľky aj zblízka sledoval, čomu všetkému sa venuje. A vždy som pri nej cítil zvláštnu kombináciu, ktorá ma oslovuje a inšpiruje – veľa skúseností a odbornosti, a pritom schopnosť zostať pri človeku veľmi ľudsky, telesne a s rešpektom k tomu, čo jeho príbeh prináša.

Aj preto som chcel tento rozhovor viesť práve s ňou.

A je to téma, ktorá sa nás oboch dotýka aj osobne. Moja mama bola adoptovaná. V Taťjaninej rodine sú deti, ktoré mohli pokračovať v živote aj vďaka tomu, že sa o ne postaral niekto ďalší.

Keď sme sa o tom začali rozprávať, uvedomil som si, aké veľké vlastne je obyčajné:

„Dobre. Na tomto kúsku cesty ťa ponesiem ja.“

Pre malé dieťa totiž láska nie je abstraktný pojem.

Láska má ruky.
Hrudník. Hlas.
Vôňu. Teplo.
Kožu.

Telo sa cez druhého človeka učí, aké je to byť tu. Aké je to cítiť vlastné hranice. Aké je to oprieť sa, zmäknúť, zasýtiť sa kontaktom a postupne zisťovať, že svet môže byť miestom, v ktorom sa dá zostať.

A keď niečo z toho chýbalo, telo si to môže pýtať ešte veľmi dlho.

Niekedy jemne. Niekedy cez hnev. Niekedy cez bolesť. Niekedy spôsobom, ktorému okolie vôbec nerozumie.

V rozhovore hovoríme aj o deťoch, ktoré namiesto mäkkého kontaktu tlačia kosť na kosť. Akoby potrebovali aspoň takto intenzívne pocítiť:

Tu som ja. Tu si ty. Sme v kontakte.

Hovoríme o tajomstvách v rodinách.
O deťoch, ktoré niečo cítia, hoci im nikto nič nepovedal. O lojalite k biologickým aj náhradným rodičom. O hneve, hanbe, strate aj otázke:

Prečo mňa nie a môjho súrodenca áno?

A o tom, aké liečivé môže byť, keď pri tom všetkom niekto zostane.

Bez potreby prepísať minulosť.

Taťjana v jednom momente hovorí o pestúnovi ako o „náhradníkovi“.

A mňa na tom niečo hlboko dojíma.

Pretože byť náhradníkom vôbec nemusí znamenať byť menej dôležitým.

Možno nie som ten, od koho k tebe život pôvodne prišiel.

Ale môžem byť človekom, ktorého ruky si tvoje telo zapamätá.

Možno si raz po desaťročiach nebudeš pamätať, čo som ti hovoril.

Ale niekde v tele môže zostať:

Niekto ma nosil.
Niekto ma hladil za uchom.
Niekto pri mne zostal.

A práve preto je tento podcast pre mňa aj hlbokým poďakovaním pestúnom, adoptívnym rodičom, starým rodičom, prechodným pestúnom a všetkým ľuďom, ktorí otvoria svoj domov dieťaťu aj s príbehom, o ktorom často ani netušia, čo všetko ešte prinesie.

Je v tom obrovská jemnosť.

A súčasne obrovská sila.

Zostať jemným aj pri ťažkých témach.

A možno tento rozhovor nakoniec nie je iba o deťoch v náhradnej starostlivosti.

Možno je aj o nás.

O tom, kto v našom živote niekedy zastúpil lásku tam, kde chýbala.

Kto nás podržal, hoci nemusel.

Kto nám dal niečo, čo nám nemohol dať niekto iný.

A možno aj o miestach, kde sa dnes učíme byť takým človekom sami pre seba.

🎙️ Láska, ktorá zastupuje lásku
Link: https://youtu.be/mzC__tlptaU?is=J731izZQPS8bq2N6

S veľkou úctou všetkým, ktorí niekedy povedali:

„Na tomto kúsku cesty ťa ponesiem ja.“

Elias Bohunicky

PS kontakr na Taťjanu nájdete v komente

LÁSKA, KTORÁ ZASTUPUJE LÁSKUNiekedy sa v živote stane, že láska n...