Veterinárna ambulancia vo Fiľakove

26/04/2026

‼️Maxík hľadá opateru na 6 dní od 29.4. do 2.5, pomôže niekto? Momentalne sa nachádza v BB, ďakujeme ‼️

23/02/2026

03/02/2026

‼️RORI hľadá opäť opateru‼️Hľadáme opateru na 3 týždne🙏Rori je 12kg kastrovaná sučka má hygienické návyky, dobre vychádza so psíkmi aj fenkami. Prosíme SS

Ďakujeme

22/01/2026

❌❌❌Hope je stále hospitalizovaná, pomaličky napreduje, krmivo sa minulo v jej stave potrebuje papať špeciálne konzervy Hills. Prosíme o príspevok na nákup krmiva pre ňu🙏Do poznámky prosíme uviesť “Hope”❌❌❌Ďakujeme za pomoc❤️

Stále môžete prispieť na nové priestory pre psíkov tu, stačí len kliknúť🙏
https://donio.sk/nove-vybehy-pre-psikov-v-utulku-stastne-labky

Šťastné labky
IBAN: SK48 0200 0000 0033 5000 1656BIC: SUBASKBXVÚB Banka

Pomôžte TRVALÝM PRÍKAZOM🙏

ĎAKUJEME ZA KAŽDÚ POMOC❤️

PayPal: [email protected]

Naše údaje pre poukázanie 2% z dane:
Názov: ŠŤASTNÉ LABKY
IČO/SID: 42197759
Web: https://www.stastnelabky.sk/darujte-2percenta-zo-svojich-dani-oz-stastne-labky

31/12/2025

‼️RIMAVSKÁ SOBOTA‼️Hľadá sa urgentne DOČASNÁ OPATERA‼️🙏Prosíme SS

Ďakujeme

29/12/2025

28/12/2025

‼️Prosíme ZDIEĽAŤ‼️Baron 3 ročný hotový psík, kto hľadá parťáka do koča aj do voza (rozumej na gauč a spoločníka😄) Barónko je pre Vás ten pravý🙂nachádza sa v dočasnej opatere v Českej republike, pre viac info SS. Ďakujeme

24/12/2025

Išiel som do útulku adoptovať šteniatko… a domov som sa vrátil so starou, slepou fenou.

Presne som vedel, čo hľadám: šteniatko. Mladé, hravé, plné života. Po smrti Rockyho, môjho verného spoločníka dvanásť rokov, bol dom neznesiteľne tichý. Nechcel som ho nahradiť — ale potreboval som znovu počuť kroky, cítiť teplo, dych vedľa seba v noci.

V útulku bol známy pach dezinfekcie a krehkej nádeje. María, milá dobrovoľníčka, ma sprevádzala popri kotercoch. Všade vybuchoval život: skákajúce labky, radostný štekot, vrtkajúce chvosty.

Zastavil som sa pri jednej klietke.
„Vyzerá tak veselo,“ povedal som.
„Má dva mesiace,“ usmiala sa María. „Skutočný poklad.“

Potom stíšila hlas.
„Chcela by som ti ukázať ešte niekoho.“

Na konci, takmer neviditeľná, bola tichá klietka. V rohu sa krčila väčšia fena. Sivá srsť. Zatvorené oči.
„Volá sa Gerda. Trinásť rokov. Slepá. Opustená. Myslíme si, že už len čaká.“

Nič nežiadala. Nič neočakávala. Len tam bola.

A bez rozmýšľania som povedal:
„Beriem ju.“

Prvé dni boli ťažké. Gerda málo jedla, málokedy vstala. V noci sa jemne triasla. Ľahol som si k nej a šepkal: „Teraz si doma. Som tu.“

Potom prišli malé zázraky.
Štvrtý deň sama prišla k miske.
Siedmy deň si položila hlavu na moje kolená.

Plakal som. Bola to dôvera.

Naučil som sa všetko o slepých psoch. Zvončeky na dverách. Žiadne presúvanie nábytku. Veľa rozprávania. Gerda sa naučila rozoznávať môj hlas, moje kroky. Znova sme sa učili žiť. Spolu.

O mesiac poznala každý kút domu. Na záhrade zdvihla ňufák k slnku.

Ľudia sa ma pýtali: „Prečo taký starý pes?“
Odpovedal som: „Pretože je moja rodina.“

Potom do nášho života prišlo šteniatko. Max.
Jemný. Trpezlivý.
Stal sa Gerdinými očami.
A ona… znovu omladla.

Dnes je Gerda srdcom nášho domova.
Pokojná. Múdra. Milovaná.
Max je jej tieň.

A ja som pochopil jednu vec:
Nie vždy dostaneme to, čo hľadáme.
Niekedy dostaneme to, čo naozaj potrebujeme.

Pretože láska nepozná vek.
A niekedy nezachránime len zviera —
zachránime aj sami seba. 🐾❤️