Zeleny klobuk

28/05/2026

VIDIEŤ A ZAŽIŤ VZDELÁVANIE DOSPELÝCH AJ V INOM PROSTREDÍ
som mala minulý týždeň, kedy som bola súčasťou skupinovej mobility učiacich sa dospelých v talianskej Perugii zameranej najmä na 👉kvalitu vo vzdelávaní dospelých.👈

Okrem skvelo pripraveného odborného programu sme diskutovali
najmä o témach súvisiacich s kvalitou vo vzdelávaní dospelých, metodológii, celoživotnom vzdelávaní, či o vytváraní prostredia,
v ktorom sa dospelý človek dokáže rozvíjať prirodzene a bezpečne.

Som vďačná za túto skúsenosť, vďaka ktorej sa mi potvrdilo, že aj napriek odlišnému systému v oblasti vzdelávania dospelých - podstata, výzvy a potreby vo vzdelávaní dospelých sú často veľmi podobné naprieč rôznym prostredím.
Ale 👉 kľúčová je najmä kvalita, ktorú ak chceme dosahovať s tým aby prinášala efekt je potrebné jej venovať neustálu pozornosť, pretože nevzniká jedno-rázovo, ale dlhodobým prístupom, reflexiou a samotnou prácou. 👈

Aj touto cestou ďakujem 🙏 organizácii AIVD , že som mohla byť súčasťou tejto mobility a zároveň ďakujem organizácii FORMA.Azione Giove In Formatica za skvelo pripravený odborný program, ktorý bol pre mňa inšpiráciou aj prínosom pre ďalšiu prax. 🌿

26/05/2026

Nové číslo časopisu Naše Poľovníctvo je už vonku a ja sa teším, že som mohla byť jeho malou súčasťou a opäť prispieť autorsky.

V článku „Priestor pre rast“ som otvorila tému učenia, medzigeneračného prepájania a toho, ako nás dokáže formovať samotný prístup, prostredie či skúsenosť — nielen obsah. Je to téma, ktorá je prirodzenou súčasťou každej organizácie, práce s ľuďmi aj samotného poľovníctva, pretože aj v ňom sa odovzdávajú poznatky, hodnoty, či skúsenosti a to najmä z generácie na generáciu.
A práve preto som rada, že priestor pre tému rozvoja vzniká aj v časopise, ktorý neprináša len pohľad na poľovníctvo, ale aj množstvo zaujímavostí z prírody, práce s ľuďmi, tradícií, vzdelávania či bežného života okolo nás.
Myslím, že si v ňom dokáže nájsť niečo zaujímavé aj človek, ktorý sa poľovníctvu aktívne nevenuje.

Ak vás táto téma zaujíma – článok nájdete aj na stránke Zeleného klobúka v časti inšpirácie.
https://www.zelenyklobuk.sk/post/priestor-pre-rozvoj

Ďakujem za priestor a možnosť byť súčasťou júnového vydania.

08/05/2026

KEĎ PREHOVORÍ TO, ČO NEVYJADRÍME....súvisí s myšlienkou, ktorú si zapíšem aj sem.
Len tak a možno aj niekoho inšpiruje.
Opäť je záver týždňa a ja som vo fáze prípravy jedného tréningu, ktorý mám pred sebou. Jedna z tém bude komunikácia. A čím ďalej „sa vŕtam“ v tejto téme, tak zisťujem, že je pre mňa čoraz viac zaujímavejšia.
Ale nie o tom chcem písať.
Ešte pri zadaní od klienta na čo sa zameriame a čo je potrebné riešiť, som sa nachvíľu zamyslela, prečo ľudia vo firemnom prostredí, aj keď mnohí z nich absolvovali už veľa rôznych tréningov na tému komunikácie, stále zažívajú „konfliktné“ alebo náročné situácie.
Verím, že nie preto, žeby boli zlí alebo by nechceli medzi sebou spolupracovať.
Ale možno práve preto lebo v danej situácii nie každý vie pomenovať, čo v danej chvíli naozaj cíti.
Namiesto:
„Cítim tlak, nesúlad..“
„Cítim, že to so mnou neladí.“
„Necítim sa komfortne.“.... príde: útok, obrana, irónia, ticho, kontrola alebo potreba mať pravdu.
A potom sa objaví lavína ďalších reakcií, ktoré vedú do situácií, v ktorých človek pôvodne nechcel byť.
Čím viac sa venujem tejto téme, tým viac som v súlade s tým, že schopnosť zastaviť sa v danom momente a pomenovať vlastné prežívanie je jedna z najdôležitejších zručností.
Preto, komunikácia nezačína verbálnym vyjadrením pre druhú stranu. Ale oveľa skôr. V momente, keď si človek dokáže priznať sám v sebe to čo cíti, ešte pred tým, ako začne za neho hovoriť samotná emócia vonku.
Možno teda malá myšlienka na víkend – občas stačí viac vnímať čo sa deje v nás, skôr ako to začne hovoriť za nás.
Majte pekný čas.

29/04/2026

AJ EMÓCIE SA V NÁS VEDIA ZATÚLAŤ.
A často aj znova objaviť a spustiť to, čo najmenej čakáme.
Niekedy sú to náročné, inokedy príjemné a pekné pocity.

Cez víkend som pozerala film o človeku, ktorého hudobná tvorba a práca je pre mňa dodnes fascinujúcou záležitosťou. Pre mňa to nebol len film, ale pripomienka, ktorá ma nachvíľu vrátila v čase. Do obdobia, kedy som oveľa viac intenzívnejšie venovala pozornosť snom, tvorbe v predstavách, a tomu, čomu by som sa chcela venovať keď „budem veľká“.

Dnes ako andragogička a človek zaoberajúci sa osobným rozvojom v dospelosti, som sa opäť nachvíľu zastavila a premýšľala nad tým, ako v dospelosti fungujeme v porovnaní s detským obdobím.

Možno menej autenticky, v režime „musím“, viac s potláčanými emóciami, ktoré často prekrývame fungovaním, výkonom, povinnosťami alebo tým, že sa prispôsobujeme okoliu tak dlho, až prestaneme vnímať sami seba a odpojíme sa od toho, čo vo vnútri skutočne a pravdivo cítime. Áno aj také sa deje.

A potom príde úplne obyčajný moment.
Hudba, na ktorej ste vyrastali, rozhovor, film, proste čokoľvek..
A zrazu sa vo vás niečo otvorí, čo už dobre poznáte z minulosti.
Len ste nato zabudli.

A takéto momenty sa dejú bežne.
V komunikácii, vo vzťahoch, osobných aj v pracovných, či nečakaných situáciách alebo pri reakciách pod tlakom.

Emócie majú proste silu, ktorá ovplyvňuje vzájomnú komunikáciu, vzťahy, ale aj celkové fungovanie v pracovnom prostredí.

Takže aj emócie čakajú na svoj moment. 😊

22/04/2026

SÚ MOMENTY, KEĎ SA AJ V PRACOVNOM ŽIVOTE ZASTAVÍTE.
Niekedy vedome a niekedy bez vášho plánovania, či rozhodnutia.
Obe majú svoj význam a tiež vám ukážu viac, než by ste čakali.
Nový príspevok v časti INŠPIRÁCIE na webovej stránke sa venuje práve tomu,
👉 čo takéto "zastavenie" v praxi znamená,
👉 prečo má zmysel vytvárať mu priestor aj priebežne,
a to skôr ako to za vás urobí situácia.

Keď si sadnete na lúku a na chvíľu sa zastavíte, zrazu začnete vnímať viac to, čo by ste si inak nevšimli. Zvuky, priestor, seba, vaše pocity, či myšlienky ... niečo, čo vo vás vyvoláva pocit, ktorý je príjemný alebo aj nepríjemný. A podobné „zastavenia“ sa objavujú aj v ...

16/04/2026

Včerajšie BIZNIS RAŇAJKY boli nielen o skvelom jedle,
ale aj o praktickej téme Ako zvládať stres v podnikaní.

Nebolo to len o výkone, ale najmä o človeku a o tom,
že aj náročné situácie vieme zvládnuť alebo im aj predísť.
🍀No vždy je to o každodennej vedomej práci.🍀
A s týmto úplne súhlasím.

Pretože či podnikáte, ste súčasťou firmy alebo nejakej organizácie
👉na konci dňa je to vždy o človeku.👈

A možno aj malá pripomienka do praxe – stres nevzniká len z množstva práce, ale často aj z toho, ako sme vnútorne nastavení, ako vnútorne prežívame, preciťujeme.......situácie, prácu, vzťahy a podobne...

Preto sa mi opäť potvrdilo, že takéto stretnutia majú vždy zmysel – nielen kvôli témam, zdieľaniu skúseností a pohľadov iných, ale aj kvôli pripomenutiu si toho, čo je dôležité.

Ďakujem za organizáciu a podnetné stretnutie.
Facility System Hub

10/04/2026

TENTO TÝŽDEŇ PRINIESOL PRÍLEŽITOSŤ BYŤ SÚČASŤOU NIEČOHO VEĽMI ŽIVÉHO.
Čas s deťmi v materskej a základnej škole 🌿
Spolu takmer 80 detí, veľa zvedavých otázok, smiechu, úprimnej zvedavosti aj spontánnych objatí. A tento strávený čas mi znovu pripomenul, že vzdelávanie nie je len o informáciách, ale o zážitku, ktorý si človek odnesie. Pri svojej práci často hľadám paralelu a preto som sa zase trochu zamyslela. 😊

👉Keď sa vytvorí priestor pre vzdelávanie detí je krásne vidieť, ako funguje ich prirodzený záujem. A iné to nie je ani pri vzdelávaní dospelých v pracovnom prostredí alebo organizáciách.👈

Ale v čom je rozdiel?
Deti sú autentické, pýtajú sa priamo, reagujú prirodzene, neskrývajú, čo si myslia ani čo cítia.
A práve táto pravdivosť v nás vyvoláva pocit návratu k sebe.
Zároveň nás ich otázky často dokážu zastaviť a prinútiť zamyslieť sa. Vo svete dospelých sa táto prirodzenosť postupne stráca formovaním prostredia v ktorom fungujeme, kde sa stretávame najme s očakávaniami, tlakom, či uponáhľanosťou.

A preto som vďačná za príležitosť a možnosť pracovať aj s najmladšou generáciou, ktorá sa nielen učí od nás dospelých, ale aj nás dospelých sama k niečomu učí. A pre mňa je to vždy veľká inšpirácia.

Preto aj touto cestou ďakujem starostovi obce Dolné Kočkovce JUDr. Mgr. Martinovi Dolinskému za pozvanie, ako aj miestnym školám a hlavne pani učiteľkám za ich priateľský prístup, pomoc počas programu a príjemnú atmosféru.❤️

Dolné Kočkovce
škola Dolné Kočkovce
Obec Dolné Kočkovce

08/04/2026

MYŠLIENKA ZO VČERAJŠIEHO FILMU,
ktorá mi celkom pripomenula, že nie len v bežnom živote, ale ani v pracovnom svete neexistujú náhody. Zamyslela nad ňou hlavne v kontexte pracovného prostredia, kde človek trávi najviac času a povedala som si, že ju napíšem aj sem. Len tak, na zamyslenie.

👉 Myšlienka bola o tom, že každý hľadá energiu, ktorá podporuje vnútorný pokoj a spokojnosť. A keď ju človek nemá, často tento „zdroj energie“ skúša získať inak. Najčastejšie cez ľudí okolo. 👈

Napríklad formou potreby vyvíjať viac tlak, kontrolovať, manipulovať alebo ovplyvňovať druhých. A to si možno človek ani sám neuvedomuje. Ale vnímať to môže cez iné „signály“.

Dajme si jeden príklad z pracovného prostredia.
Ľudia z tímu sa začnú často meniť a opúšťajú prácu,
aj keď samotnú agendu majú radi alebo sú dobre ohodnotení.

👉 Preto, ak sa začínajú objavovať „červené vlajočky“ možno práve v takých momentoch prichádza potreba zastaviť sa a viac vnímať seba, druhú stranu a atmosféru prostredia. Ale nie vtedy, keď už „horí“ ale priebežne, popri každodenných povinnostiach.

🍀 Je to tiež súčasť komunikácie. 🍀

Aj keď komunikačné tréningy môžu v tomto byť dobrou pomôckou, veľká časť učenia sa deje najmä priamo v situáciách, ktoré človek zažíva dennodenne. A zároveň, tak sa tvorí aj atmosféra spoločného pracovného prostredia.

A ako to funguje u vás – dávate si priestor na „signály“ počas každodennej rutiny?