Psyché Balance

03/06/2026

Ďakujem za pozvanie do Toy Library Slovakia. ❤️

Mala som možnosť hovoriť o téme, ktorá je pre zdravý vývin dieťaťa zásadná – o hre, vzťahu a ranom vývine.

Hra nie je len aktivita. Je to prirodzený jazyk detstva, cez ktorý si dieťa buduje mozog, emócie aj vzťahy. V bezpečnom vzťahu a spoločnej hre vzniká základ pre reguláciu emócií, sebadôveru a duševné zdravie.

Projekt Toy Library Slovakia – Knižnica hračiek krásne pripomína, že hra je základná potreba dieťaťa. Sprístupňuje hračky všetkým deťom, podporuje inklúziu, komunitu a učí, že zdieľanie má rovnakú hodnotu ako vlastníctvo.

Ďakujem Eve Sobinkovičovej, Kamile Prextovej a Jarke Kreškóciovej za pozvanie, dôveru a ich dlhodobú prácu pre deti, rodiny a komunitu. Bolo mi cťou byť súčasťou oslavy prvého roku Knižnice hračiek v Košiciach.

V čase, keď sa často tlačí na výkon, je dôležité pripomínať, že zdravý vývin začína vo vzťahu, bezpečí a hre.

Ak vám táto myšlienka dáva zmysel, podporte prosím projekt Toy Library Slovakia – pomáha vytvárať svet, kde má každé dieťa právo na hru, rozvoj a prijatie.

01/06/2026

MEDZINÁRODNÝ DEŇ DETÍ
Dnes oslavujeme deti. A možno je to aj príležitosť pripomenúť si, čo od nich môžeme očakávať. Z neurovývinového hľadiska totiž deti nie sú malí dospelí. Mnohé schopnosti, ktoré považujeme za samozrejmé, sú výsledkom dlhého procesu dozrievania mozgu, nervového systému a vzťahových skúseností. Napriek tomu od detí očakávame, že budú pokojné, rozumné, samostatné, sústredené a budú zvládať svoje emócie spôsobom, ktorý je primeraný dospelému človeku.

🧠 Dieťa vo veku 2 – 4 rokov sa ešte nedokáže spoľahlivo upokojiť samo.
Keď je zaplavené hnevom, strachom, frustráciou alebo smútkom, jeho nervový systém potrebuje pomoc zvonka. Potrebuje dospelého, ktorý mu pomôže regulovať emócie, pomenuje jeho prežívanie a vytvorí pocit bezpečia.
Nejde o rozmaznávanie. Ide o vývin.

🧠 Dieťa vo veku 4 – 6 rokov ešte len rozvíja schopnosť ovládať impulzy.
To, že pozná pravidlá, ešte neznamená, že ich dokáže dodržať v situácii frustrácie, únavy alebo silných emócií. Schopnosť zastaviť sa, premyslieť si situáciu a vedome regulovať svoje správanie sa vyvíja postupne.

🧠 Schopnosť plánovať, organizovať sa, predvídať dôsledky a regulovať vlastné správanie dozrieva počas celého detstva a dospievania.
Prefrontálna kôra, ktorá tieto funkcie zabezpečuje, patrí medzi najpomalšie dozrievajúce oblasti mozgu. Jej vývin pokračuje ešte dlho po skončení detstva.

🧠 Pohyb nie je prestávka od učenia. Pohyb je učenie.
Lezenie, šplhanie, hojdanie, skákanie, behanie či manipulácia s predmetmi podporujú dozrievanie senzorických systémov, koordinácie, rovnováhy, telesného uvedomovania, priestorového vnímania aj pozornosti.

🧠 Hra nie je odmena po práci. Hra je práca detského mozgu.
Práve počas hry sa rozvíja predstavivosť, jazyk, sociálne porozumenie, schopnosť riešiť problémy, plánovať, spolupracovať a regulovať vlastné správanie.
Keď sa dieťa hrá, neoddychuje od vývinu. Práve sa vyvíja.

🧠 Pozornosť má svoje vývinové limity. Potreba pohybu, prestávok a zmeny aktivity je prirodzenou súčasťou zdravého vývinu nervového systému.

🧠 Odolnosť nevzniká z tlaku. Odolnosť vzniká v bezpečnom vzťahu.

Deti nepotrebujú rýchlo dospieť. Potrebujú možnosť byť deťmi. 💕

30/05/2026

19/05/2026

Ako sa vyvíja ľudská myseľ — od nervovej sústavy cez detstvo až po koreguláciu

Po roku som opäť vďačne prijala pozvanie do .sk podcastu s Vladom Roškom — a vznikol z toho hlboký rozhovor o tom, ako funguje naša myseľ, nervová sústava a čo všetko formuje naše prežívanie.

Rozprávali sme sa o vývine mozgu od detstva až po dospelosť, o strese, frustrácii, koregulácii vo vzťahoch, vplyve modernej doby na náš nervový systém aj o psychedelikách a psychoterapii.
Zdieľali sme množstvo informácií, súvislostí a praktických pohľadov na to, prečo fungujeme tak, ako fungujeme.

Ďakujem Vladovi a celému Metanoya tímu za dôveru, otvorenosť, spoločný priestor a krásne stretnutie.

Ak vás tieto témy zaujímajú, nový diel už nájdete na YouTube.

https://youtu.be/o9Fkgqw-6Rs?is=sub5lzGODY7PU6xY

15/05/2026

Tech Night 18 - Architektúra odolnosti

Veľmi si vážim, že sme mohli byť opäť súčasťou TechNight eventu by a že sme boli už druhýkrát po sebe pozvané otvoriť tému psychického zdravia v IT prostredí. Neberiem to vôbec ako samozrejmosť – práve naopak, vnímam to ako veľký prejav dôvery a zároveň signál, že témy duševného zdravia, odolnosti a starania sa o seba majú dnes svoje pevné miesto aj vo svete technológií.

Z pozície psychologičky a riaditeľky centra Psyché Balance je pre mňa nesmierne povzbudivé vidieť, že aj témy, ktoré na prvý pohľad „nie sú úplne IT“, dokážu naplniť miestnosť, vyvolať živú diskusiu a rezonovať ešte dlho po skončení eventu. Spolu s Ivetou Tonhauserovou, odborne podkutou software inžinierkou, sme TechNight na tému Architektúra odolnosti vytvárali s pocitom, že ľudia dnes potrebujú viac než výkon a efektivitu — potrebujú rozumieť sebe, svojim reakciám, potrebujú vedieť, čo je ešte normálne, čo už nie, ako sa v dnešnom chaotickom svete nezblázniť a ako sa o seba starať tak, aby sme v tom všetkom vedeli zostať ľuďmi.

A práve to, že táto téma patrí už druhý rok po sebe medzi najsilnejšie a najnavštevovanejšie, je podľa mňa aj odrazom doby. Potrebujeme spolupatričnosť, bezpečný priestor, otvorené rozhovory a pocit, že v tom nie sme sami. Potrebujeme sa navzájom počuť, zdieľať a hľadať spôsob, ako v tomto svete fungovať zdravšie a vedomejšie.

Ďakujeme Sudolabs za pozvanie a dôveru, všetkým, ktorí prišli, počúvali, zapájali sa do diskusie a zdieľali svoje otázky aj skúsenosti. Diskusia bola nesmierne živá, podnetná a autentická — a presne to ukazuje, ako veľmi táto téma rezonuje.

Tešíme sa na ďalšie stretnutia!

Odchádzali sme s pocitom, že takéto večery majú zmysel. A že odolnosť možno naozaj nevzniká v tichu a izolácii, ale práve v spojení, porozumení a v odvahe hovoriť aj o veciach, ktoré bývali dlho prehliadané.

13/05/2026

Po minuloročnom úspešnom Tech Night #13 na tému “Vyhorenie v IT” sa veľmi tešíme na ďalší večer plný inšpiratívnej diskusie — tentokrát s témou, ktorá ide ešte hlbšie.

Na Tech Night #18 sa spolu pozrieme na to, ako si udržať stabilitu, psychickú odolnosť a vnútornú rovnováhu v období neustáleho tlaku, zmien a chaosu.

Témou večera vás povedú dve speakerky:
Saskia Špirková je psychologička a zakladateľka Psyché Balance. Vo svojej práci sa venuje stresu, vyhoreniu a tomu, ako naše nastavenie a nervový systém ovplyvňujú psychickú odolnosť. Ako certifikovaná neurofeedback terapeutka prepája poznatky neurovedy s praktickými spôsobmi, ktoré pomáhajú ľuďom aj tímom zvládať tlak a fungovať dlhodobo udržateľne.

Iveta Tonhauserová je skúsená softvérová inžinierka v GoHealth a zároveň obľúbená lektorka a veľká podporovateľka žien v STEM. Dlhodobo prepája svet technológií s témami mentálneho zdravia a prináša veľmi autentický pohľad na fungovanie v dnešnom rýchlom pracovnom prostredí.

Spoločne sa budeme rozprávať o tom, čo robí dlhodobý tlak s našou mysľou aj telom, ako rozpoznať vyhorenie skôr, než nás zastaví, a ako si udržať energiu, sústredenie a rovnováhu aj vo vysoko náročnom a vyžadujúcom prostredí.

Čaká vás otvorená diskusia, praktické pohľady z praxe a množstvo užitočných insightov o odolnosti, výkone a psychickej pohode v dnešnom svete.

📍 Tabačka Kino
🗓 14. 5. 2026
🕖 19:00

🎟 Vstup je voľný.

Budeme sa na vás veľmi tešiť!

12/05/2026

This Thursday is the day! Ready for Tech Night #18? 🎉

Let us introduce our speakers.

Saskia Špirková is a psychologist and founder of Psyché Balance, specializing in stress, burnout, and the neurodevelopmental factors that shape our mental resilience. As a certified neurodevelopmental and EEG Neurofeedback therapist, she combines neuroscience with practical strategies to help individuals and teams thrive under pressure.

Iveta Tonhauserová is a seasoned software engineer at GoHealth with extensive industry experience. She is also a popular lecturer and a strong role model for women in STEM. Iveta is passionate about bridging the gap between technology and the science of the mind, bringing a unique and insightful perspective to today’s fast-paced world.

Together, they will explore how to stay mentally strong in times of constant change. Having navigated burnout firsthand, Iveta now champions mental resilience, while Saskia brings a deep psychological and neuroscientific perspective. Together, they will share practical insights on how to stay sharp, creative, and balanced even in high-pressure environments such as tech.

Hope to see you there! 👋

11/05/2026

Modré kruhy 🔵🫂💙

Podporná skupina pre rodičov detí s PAS, neurodivergentných detí a detí so špeciálnymi potrebami

Milí rodičia,
pozývame vás na ďalšie pravidelné stretnutie podpornej skupiny, ktorá vzniká ako bezpečný a rešpektujúci priestor pre zdieľanie, porozumenie a vzájomnú podporu.

Pre koho je skupina určená?
Pre rodičov detí:
– s poruchou autistického spektra (PAS)
– neurodivergentných detí (ADHD, Asperger, senzitivita…)
– detí so špeciálnymi potrebami (vývinové, komunikačné, senzorické atď.)

📅 Kedy: Piatok 22.5.2026
🕒 Čas: 16:30 – 18:00
📍 Miesto: Centrum Psyché Balance – Franckova 8, Košice
👥 Kapacita: max. 14 účastníkov (registrácia nutná)
💶 Cena: 15 eur za rodiča/člena (10 eur za rodiča pri účasti oboch rodičov)

Téma: Partnerský život, rodina, iní súrodenci

Ako ovplyvňuje neurodiverzita dieťaťa partnerský vzťah a rodinné fungovanie?
Ako situáciu prežívajú súrodenci?
Ako nájsť rovnováhu medzi potrebami dieťaťa, partnerstva a celej rodiny?

Spoločne sa budeme rozprávať o tom, ako:
• komunikovať s partnerom v náročných obdobiach,
• vytvárať priestor aj pre potreby súrodencov,
• zvládať tlak, nepochopenie či únavu v rodine,
• podporiť vzájomnú blízkosť a spoluprácu doma,
• si môžeme navzájom dodať silu, pochopenie a podporu.

Skupina je neformálna, rešpektujúca a vedená s dôrazom na vytvorenie bezpečného priestoru. Skupinu facilituje psychologička Mgr. Saskia Špirková.

📝 Registrácia a viac info: [email protected]

06/05/2026

Keď diagnóza nestačí
V posledných rokoch vidíme výrazný nárast diagnóz v oblasti duševného zdravia – najmä u detí. ADHD, úzkosti, poruchy správania,…

Otázka však nie je len koľko ich pribúda, ale aj: čo nimi vlastne pomenúvame?

Diagnóza nám pomáha veci uchopiť, ale sama o sebe ešte nie je riešením.

Z neurovedeckého aj vývinového pohľadu dnes vieme, že správanie je úzko prepojené s reguláciou nervového systému. Nervový systém reaguje na bezpečie a ohrozenie. Chronický stres mení fungovanie mozgu. Regulácia je základ, nie „nadstavba“.

Tu vzniká dôležitá otázka:
Čo ak to, čo nazývame „poruchou“, je často skôr adaptácia na záťaž?
Čo ak ide o copingové (zvládacie) stratégie nervového systému, nie o „chybu“?

Historicky sme mnohé prejavy označovali ako „poruchy“ alebo „disorder“. To, čo dnes klasifikujeme ako „disorder“, by sme mohli v širšom zmysle chápať aj ako „pattern of adaptation“ – vzorec prispôsobenia sa.

Inými slovami, nervový systém nerobí „problémové správanie“,
ale robí maximum toho, čo má k dispozícii na zvládnutie situácie.
Dnes už vieme, že veľká časť správania môže byť chápaná aj ako reakcia na preťaženie, stres alebo vývinové prostredie.

Najvýraznejšie to vidíme u detí. Dieťa, ktoré nevydrží sedieť, je impulzívne, emočne sa „rozpadá“, nemusí byť automaticky „poruchové“.

Môže byť preťažené.
Môže byť v dlhodobej stresovej aktivácii.
Môže sa snažiť zvládať svet spôsobom, ktorý jeho nervový systém zvládne.

Moderný výskum čoraz viac prepája:
– mozog a telo
– nervový systém a reguláciu
– črevno-mozgovú os
– senzorické spracovanie a vývin

A ukazuje, že správanie nemožno oddeliť od kontextu, v ktorom vzniká.

A tu sa vracia pôvodná otázka:
Čo keby sme sa menej pýtali „aké má diagnózy“
a viac „aké stratégie používa na zvládanie preťaženia“?

Čo keby sme viac hľadali funkčné riešenia regulácie, nie len kategórie symptómov?

Nejde o odmietnutie diagnóz. Tie majú svoje miesto v komunikácii aj liečbe.

Ide skôr o posun perspektívy od „čo je s tebou zle“ k „čo potrebuje tvoj nervový systém, aby to zvládol lepšie“.

Za každým správaním je snaha zvládnuť svet, nie ho komplikovať.

30/04/2026

Autizmus je celoživotná neurovývinová odlišnosť, nie diagnóza viazaná len na detstvo. Napriek tomu je stále vnímaný najmä cez deti, čo vedie k prehliadaniu potrieb dospievajúcich a dospelých na spektre.
V detstve sú prejavy často viditeľnejšie – odlišnosti v komunikácii, hre či sociálnom kontakte. S pribúdajúcim vekom sa však mnohí učia adaptovať, často za cenu maskovania a zvýšenej kognitívnej záťaže. V dospievaní sa zvyšuje sociálny tlak, čo môže viesť k úzkosti, depresii alebo strate identity – najmä pri dlhodobom maskovaní.

U dospelých býva autizmus menej viditeľný, no pretrvávajú ťažkosti vo vzťahoch, práci a regulácii stresu. Mnohí dostávajú diagnózu až neskôr, po rokoch nepochopenia. Rozdiely vidíme aj medzi pohlaviami. Ženy častejšie maskujú a prispôsobujú sa, čo vedie k neskoršej diagnostike. Muži bývajú zachytení skôr, no ich potreby v dospelosti zostávajú často nedostatočne reflektované.

Autizmus nie je fáza. Je to odlišný spôsob spracovania sveta, ktorý si vyžaduje podporu v každom veku.

Aké prístupy dnes skutočne pomáhajú?
Moderná práca na spektre nestojí na jednej metóde, ale na kombinácii prístupov, ktoré podporujú reguláciu nervového systému, komunikáciu a vzťah, funkčné fungovanie v každodennom živote.

V odbornej praxi sa využívajú napríklad:
– terapia hrou a rozvoj hrou (vývinovo orientované prístupy)
– SonRise program (vzťahový a rešpektujúci prístup)
– špeciálno-pedagogická intervencia
– vizualizačné systémy
- coaching exekutívnych funkcií

Zároveň sa čoraz viac pracuje aj s reguláciou a telom:
– EEG neurofeedback (podpora regulácie a pozornosti)
– bilaterálna integrácia
- senzorická integrácia
– senzomotorická arteterapia
- sluchová stimulácia

V neskorších obdobiach sa pridávajú aj:
– schéma terapia
– podpora emócií, identity a zvládania záťaže
– psychoedukácia o autizme

V našom centre sa zameriavame najmä na deti v predškolskom a školskom veku a mladých dospelých, kde vieme najviac ovplyvniť vývinové smerovanie.
Pracujeme kombináciou prístupov, ktoré prepájajú vzťah, reguláciu, štruktúru a individuálne potreby dieťaťa.

Neexistuje jedna „najlepšia“ terapia. Najefektívnejší je kombinovaný a individuálny prístup.