30/05/2026
"Nie si SLÚŽKA, ale KRÁĽOVNÁ"
Úryvok z knihy, ktorú pripravujem - Príbeh Ruže
"….zavrela oči a snažila sa nájsť pochopenie pre tých ľudí ktorí ju idú ukameňovať. Cítila ich zášť až nenávisť... Videla ako niektorí držia v rukách kamene a nenávistne na ňu pokrikujú... Zároveň sa však ešte nechcela vzdávať života...stále niekde v kútiku Duše dúfala, že sa to nejak vyrieši a bude žiť...etše tu mala nejakú úlohu...cítila to, vedela to...tú esenciu, ktorú nesie Ona... no pomaly ale iste strácala nádej, aj silu...zavrela oči..a slzy veľké ako hrachy...akoby neplakala iba ona, ale akoby plakala jej Duša a nebesá ...na hlbokej úrovni...jej stekali po lícach a kvapkali na zem...“Stvoriteľ, prosím pomôž mi…“ zašepkala sama pre seba a sklonila hlavu tak, že cítila pach zeme…. Zacítila ako sa jej rozžiarilo srdce...Ten muž niečo rozprával okolo stojacim.. a oni začali jeden po druhom pomaly odhadzovať kamene na zem, a mávali rukami, akoby chceli naznačiť, že to im za to nestojí..a že im to je vlastne jedno..
Bola ako omámená zo všetkého strachu, stresu a všetkého čo sa dialo okolo nej...
..pristúpil k nej a zašepkal jej jemne do ucha...“Nie si SLÚŽKA, ale KRÁĽOVNÁ…“ usmial sa na ňu, so žiarivým pohľadom. Otvorila oči a pohľady sa im spojili. V odovzdanosti voči všetkému čo sa dialo..Zdvihol ju použitím mužskej sily, mocne, no zároveň nežne z prašnej zeme…
„Si v poriadku?“ opýtal sa jej, keď sa ona obzerala okolo seba a snažila sa zistiť situáciu a prísť na to akým zázrakom jej ľudia, ktorí ju pred tým chceli ukameňovať, dali pokoj a odchádzajú.
„Áno“, prikývla, a pozerala mu celý čas priamo do očí..jej veľkými nádhernými očami...“Poď so mnou“ povedal jej… a stále sa na ňu jemne a povzbudzujúco usmieval..a jednou rukou ju ešte stále nežne držal za rameno, akoby sa chcel ubezpečiť, aby ju zase niekto nezobral a nechcel jej ublížiť, ako pred chvíľou. Druhou rukou sa opieral o palicu…
Ukázal jej na chrám za mestom...pôjdeme tam, povedal jej jasne a rázne....
Vyrazili smerom k chrámu..Dal jej napiť z jeho vody. A vytiahol z brašni niekoľko čerstvých datlí. „Pomaly to zjedz..“ …“...pomôže ti to..“ povedal láskavým a starostlivým tónom..
Keď sa blížili ku chrámu ...zacítila známu vôňu..olivovníky, a kadidlo, a myrhu...videla ako dlhé biele závesy vejú vo vetre...a videla niekoľkých ľudí v chráme...ako žijú svoj normálny život, štandardný deň..a niektorí chystali niečo na stoly vonku…"
Zuzana 🌹
