12/06/2026
🧠 SUBOKCIPITÁLNE SVALY, CERVIKOGÉNNE BOLESTI HLAVY A ZÁVRATY 🧠
Cervikogénna bolesť hlavy je typ bolesti hlavy, ktorý vzniká v dôsledku poruchy štruktúr krčnej chrbtice, najmä v oblasti segmentov C1–C3. Pacienti ju často opisujú ako bolesť začínajúcu v zadnej časti hlavy alebo krku, ktorá sa môže šíriť do spánkovej oblasti, za oko alebo do temena.
Dysfunkcia hornej krčnej chrbtice môže spôsobovať aj cervikogénne závraty ktoré sa vyznačujú stratou rovnováhy, nevoľnosťou, zaľahnutím v ušiach, tinnitom, poruchami videnia, dysfágiou (ťažkosti s prehltaním), bolesti sánkového kĺbu či psychickú nepohodu.
📍 Anatómia subokcipitálnej oblasti
Subokcipitálne svaly sa nachádzjú v zadnej časti krku medzi záhlavnou kosťou a hornými krčnými stavcami.
Patria medzi ne:
▪️ musculus re**us capitis posterior minor
▪️ musculus re**us capitis posterior major
▪️ musculus obliquus capitis superior
▪️ musculus obliquus capitis inferior
⚙️ Funkcia subokcipitálnych svalov:
▪️jemná stabilizácia hlavy
▪️kontrola pohybov v horných segmentoch krčnej chrbtice (C0–C1 a C1–C2)
▪️udržiavanie rovnováhy alebo koordinácia pohybov očí a hlavy - tieto svaly majú vysokú hustotu proprioceptorov, čo znamená, že poskytujú mozgu informácie o polohe hlavy a krku v priestore
🧠 Subokcipitálna oblasť a jej význam pri bolestiach hlavy a dysfunkcii krčnej chrbtice
▪️ jedným z najčastejších faktorov, ktoré vedú k preťaženiu subokcipitálnych svalov, je dlhodobé nesprávne držanie tela. Typickým príkladom je tzv. forward head posture – držanie hlavy vysunutej dopredu, ktoré sa často vyskytuje pri práci s počítačom, používaní mobilných telefónov alebo dlhodobom sedení.
▪️ pri tomto postavení musí subokcipitálna muskulatúra neustále stabilizovať hlavu proti gravitácii. Dlhodobé preťaženie môže viesť k zvýšenému svalovému napätiu, vzniku trigger pointov a zníženiu mobility horných segmentov krčnej chrbtice. V dôsledku toho sa môže zvyšovať aj napätie prenášané na duru prostredníctvom myodurálneho mostíka, čo môže prispievať k bolestiam hlavy alebo pocitu tlaku v záhlaví.
▪️ výskum naznačuje, že subokcipitálne svaly môžu byť jedným z významných zdrojov tejto bolesti. Okrem mechanického napätia v svaloch sa na vzniku bolesti podieľa aj komplexná interakcia medzi svalmi, nervami a centrálnym nervovým systémom. Napríklad nervové vlákna z horných krčných segmentov (C1–C3) prenášajú senzorické informácie do oblasti trigeminocervikálneho komplexu v mozgovom kmeni, kde dochádza k spracovaniu bolesti z oblasti hlavy a krku. V dôsledku toho môže dysfunkcia krčnej chrbtice vyvolať bolesť, ktorá sa subjektívne vníma ako bolesť hlavy, aj keď jej pôvod je v krku.
⚖️ Vplyv dysfunkcie hornej krčnej chrbtice a subokcipitálnych svalov na poruchu rovnováhy
▪️ vplyvom dlhodobého preťaženia sa tieto svaly môžu skracovať, oslabovať a vykazovať známky atrofie či tukovej infiltrácie, čo znižuje kvalitu senzorickej spätnej väzby smerujúcej do mozgu
▪️ narušená propriocepcia z krčnej oblasti následne vedie k nesúladu medzi informáciami prichádzajúcimi z krčnej chrbtice, vestibulárneho systému (rovnovážneho systému) a zraku. Mozog tak dostáva nepresné alebo protichodné informácie o polohe hlavy a tela v priestore, čo môže negatívne ovplyvniť udržiavanie rovnováhy a orientáciu v priestore. Tento senzorický konflikt sa považuje za jeden z hlavných mechanizmov vzniku cervikogénnych závratov a môže sa prejavovať pocitom nestability.
▪️ okrem toho sa vytvára začarovaný kruh, v ktorom dochádza k oslabovaniu hlbokého stabilizačného systému krčnej chrbtice a kompenzačnému preťažovaniu povrchových svalov, čo môže ďalej zhoršovať symptómy aj celkovú posturálnu stabilitu.
🩺 Fyzioterapeutické vyšetrenie
▪️ dôkladnou anamnézou, pri ktorej sa zameriavame najmä na charakter bolesti, jej lokalizáciu, trvanie a faktory, ktoré bolesť zhoršujú alebo zmierňujú.
▪️ posturálne vyšetrenie - hodnotíme držanie tela, hlavy a krčnej chrbtice
▪️ dôležitou súčasťou vyšetrenia je palpácia subokcipitálnej oblasti - hodnotíme citlivosť, svalové napätie a prítomnosť trigger pointov v krátkych extenzoroch krku. Palpačne sa často nachádza zvýšený tonus svalov musculus re**us capitis posterior major a minor alebo musculus obliquus capitis inferior.
▪️ ďalším krokom je vyšetrenie aktívnej a pasívnej pohyblivosti krčnej chrbtice. Sleduje sa rozsah pohybu vo flexii, extenzii, lateroflexii a rotácii. Zvláštnu pozornosť venujeme segmentom C0–C1 a C1–C2, pretože práve tieto segmenty majú významnú úlohu pri rotácii a stabilizácii hlavy.
▪️ V klinickej praxi sa často používa aj flexion–rotation test, ktorý slúži na posúdenie rotácie v segmente C1–C2. Pri pozitívnom teste je rotácia výrazne obmedzená a pacient môže pociťovať reprodukciu bolesti hlavy.
▪️ Hodnotí sa aj funkcia hlbokých flexorov krku pomocou kraniocervikálneho flexného testu (craniocervical flexion test), ktorý pomáha identifikovať oslabenie stabilizačných svalov krčnej chrbtice.
👐 Fyzioterapeutická liečba
Po vyšetrení sa volí individuálny terapeutický plán. Fyzioterapeutická liečba je zameraná najmä na:
✔️zníženie svalového napätia preťažených svalov
✔️zlepšenie mobility horných segmentov krčnej chrbtice a obnovenie správnej svalovej koordinácie
✔️ komplexné odstránenie funkčných porúch pohybového aparátu
📋 Fyzioterapia cervikogénnych bolestí hlavy a vertiga vačšinou pozostáva z:
▪️ manuálneho uvoľnenia subokcipitálnych svalov – cieľom je zníženie svalového napätia preťažených svalov
▪️ mobilizačných techník hornej krčnej chrbtice – môže zlepšiť pohyblivosť kĺbov, znížiť bolesť a obnoviť fyziologickú mechaniku pohybu hlavy. Manuálna terapia v oblasti krčnej chrbtice sa v mnohých štúdiách ukázala ako účinná pri liečbe cervikogénnych bolestí hlavy.
▪️ terapeutické cvičenie – dôležitú úlohu zohráva aktivácia hlbokých flexorov krku, najmä musculus longus colli a musculus longus capitis. Tieto svaly zabezpečujú stabilitu krčnej chrbtice a pomáhajú znižovať nadmerné zaťaženie subokcipitálnych svalov. Je dôležité sa tiež zamerať na pacienta komplexne a cvičenie sústrediť aj na ostatné segmenty pohybového aparátu.
▪️ edukácie pacienta – pacienti sú informovaní o správnej ergonómii pri práci, vhodnom nastavení pracoviska a potrebe pravidelného pohybu počas dňa. Úprava posturálnych návykov môže výrazne znížiť preťažovanie krčnej chrbtice a pomôcť predchádzať opakovaným bolestiam hlavy.
👉 Nie každá bolesť hlavy má pôvod v samotnej hlave. Príčinou môže byť aj dysfunkcia hornej krčnej chrbtice a preťaženie subokcipitálnych svalov. Správna diagnostika a cielená fyzioterapia môžu byť významnou súčasťou liečby bolesti aj závratov.💆♀️🧠
Použité zdroje
1. Narouze, S. (2025). C2 dorsal root ganglion: the central hub for cervicogenic headache. Current
Opinion in Anesthesiology. (journals.lww.com)
2. Kitamura, K. et al. (2019). Suboccipital myodural bridges revisited: Application to cervicogenic
headaches. Clinical Anatomy. (PubMed)
3. Szikszay, T. et al. (2022). Suboccipital muscles, forward head posture, and cervicogenic dizziness.
Medicina. (MDPI)
4. Hall, T., Robinson, K., Fujinawa, O., Akasaka, K., Pyne, E. (2010). Intertester reliability and
diagnostic validity of the cervical flexion-rotation test. Journal of Manipulative and Physiological
Therapeutics.
5. Bogduk, N. (2011). Clinical Anatomy of the Lumbar Spine and Sacrum. Elsevier.
6. Yun-Hee Sung: Suboccipital Muscles, Forward head posture and Cervicogenic dizziness
Zdroj obrázku: W. Thomas Myers - Anatomy Trains : Myofascial Meridians for Manual Therapists and Movement Professionals