Katarína Ilievová

14/05/2026

Niekedy sa ten najväčší hluk neodohráva v detskej izbe.
Odohráva sa v tichu, ktoré nastane, keď deti konečne zaspia.
V tom momente, keď si po celom dni sadnete a namiesto úľavy pocítite prázdnotu..
Je to zvláštny druh smútku - za tým, kým ste bývali.
Za tou verziou seba, ktorá mala sny, iskru a čas len tak byť.
Byť mamou je nádherné, ale je to aj rola, ktorá Vás dokáže potichu a nenápadne pohltiť celú.
Postupne prestanete hovoriť o svojich prianiach a začnete hovoriť len o potrebách iných.
Vaše meno nahradí oslovenie ‚mami‘ a Vaše záľuby vystrieda logistika domácnosti.
Ako kouč vidím túto tichú stratu identity veľmi často.
Ženy, ktoré vybudovali bezpečný svet pre svoje rodiny, ale samy v ňom zostali bez domova.
Nájsť cestu späť k sebe nie je sebeckosť.
Je to nevyhnutnosť.
Pretože šťastná rodina nemôže dlhodobo stáť na základoch niekoho, kto vnútorne vyhasol.
Nejde o to byť lepšou matkou, ale aby ste opäť boli celistvou ženou.
Aby ste v tom tichu po celom dni necítili len únavu, ale opäť aj samu seba.
Svoj vlastný (pomenovaný a znovuobjavený) svet.
Katarína

11/05/2026

27/04/2026

Narazila som na jeden zaujímavý medzinárodný výskum.
(Robinson, Millová a kol., 2026).
Výskumníci v nej skúmali niečo, čo sa týka nás všetkých, a teda, ako úzko súvisí pocit životnej krízy s našou potrebou nájsť v živote hlbší zmysel.

Sledovali mladých ľudí v 8 krajinách sveta.
V Česku, Británii, Grécku, Brazílii, Turecku, Indii, Indonézii a Pakistane.
Zamerali sa na tri konkrétne veci.

👍 Ten zvláštny pocit, že sme v bode obratu.
👍 Strata kontroly nad smerovaním života.
👍 Pocit emočného odpojenia.

Zistili, že tieto stavy nie sú len náhodné zlé nálady, ale ŠTARTÉR, ktorý nás núti prestať prežívať a začať konečne hľadať to, čo je pre nás naozaj podstatné.

Potvrdili to, čo riešim často aj v mojom konzultačnom priestore.

Ten zvláštny pocit, keď sa ráno zobudíte a hoci je všetko v poriadku, vo vnútri cítite nepokoj.
Akoby Vám starý kabát začal byť zrazu priúzky. Strácate pocit kontroly a veci, ktoré Vás včera tešili, dnes už nedávajú zmysel.

Mám dobrú správu.
Nie sme pokazení.

Všimla som si v tých dátach (aj v živote) tri dôležité veci …

1. Ten nepokoj je v skutočnosti kompas.
Keď sa cítime stratení, naše vnútro nás len
(,,jemne “☺️)dokope k tomu, aby sme vypli autopilota. Vytrhne nás zo stereotypu.
Je to pozvánka zamyslieť sa…
Čo má pre mňa v tejto životnej fáze naozaj hodnotu?

2. Hmla v hlave nie je zlyhanie.
To, že sa človek pod vplyvom stresu či zmien cíti odpojený od svojho zmyslu, je prirodzená reakcia. Nie je to diagnóza, je to len PROCES PREMENY.
Aj diamant vzniká pod tlakom, no nie? 😉

3. Patrí to k človeku, je to prirodzený proces.
Či žijeme v Bratislave, Londýne alebo v Pakistane, túžime po tom istom … mať pocit, že to, čo žijeme, má hlbšiu iskru a zmysel.

Vo svojej práci často vidím, že práve tieto momenty, kedy sa nám veci, život rozpadajú pod rukami, sú začiatkom niečoho oveľa autentickejšieho.
Je to ten bod, kedy prestávame hrať hry a roly, ktoré sa od nás očakávajú a začíname konečne písať vlastný scenár.

Ak práve teraz prechádzate niečím podobným, doprajte si láskavosť a nestrácajte svoj šmrnc. Možno sa práve teraz rodí Vaša najlepšia kapitola.

Kríza nás v skutočnosti postrčila k niečomu úžasnému.

Katarína
👀😉



Zdroj:
Inšpirované medzinárodnou štúdiou o zmysle života (Robinson, Millová a kol., 2026).

The Relationship Between Developmental Crisis and Meaning in Life in Emerging Adulthood: An Analysis of Data from Eight Countries.
Journal of Happiness Studies.

👉

Developmental crisis episodes are common during emerging adulthood. Evidence from existing research suggests that existential concerns about life’s m

15/04/2026

Realita bez prívlastkov

​Denne sa ponáram do sveta myšlienok.
Čítam, počúvam, študujem.
Vnímam prúdy psychológie od Freuda, Junga, Adlera ..., sledujem moderných expertov, filozofov a duchovné smery.
Je to fascinujúca mozaika vedomostí o tom, kto sme.
Štúdium ma baví, prajem si pokračovať 😇 a budú vyžadovať veľa prečítanej literatúry.
Ale čím viac toho viem, tým viac sa vraciam k jedinej podstate.(že nič neviem hh)

​Nakoniec som to totiž stále ja, Katarína Ilievová.
A v mojej práci sa všetky tie vedomosti zlievajú do jednej jedinej priority, do Vás.

​Aby ste sa v tomto procese cítili bezpečne, opieram sa o štandardy ICF (International Coaching Federation).
Pre Vás to znamená záruku, že nepracujete s nadšencom, ktorý Vám chce „dobre poradiť“ na základe svojich názorov. ICF je svetová autorita dohliadajúca na prísnu etiku a moju profesijnú spôsobilosť.
V praxi to znamená, že Vám neradím, ani nerobím experta na Váš život.
Mojou úlohou je držať Vám čisté zrkadlo reality.
(Najradšej) vytváram pre Vás bezpečné ticho, v ktorom konečne prestanete počuť očakávania iných a začnete počuť Seba.

​Tento prístup je o hlbokom rešpekte k Vašej integrite a k fungovaniu Vašej nervovej sústavy.
Citlivo vnímam Váš kortizol a reč tela.
Neponúkam Vám zázračné recepty, ktoré Vás majú bičovať k lepšiemu výkonu.

Ponúkam sprevádzanie pre psychicky zdravých ľudí, ktorí v sebe nesú silu tvoriť svoju prítomnosť, aj keď im život do cesty stavia náročné výzvy.

​Vrátiť Vám zodpovednosť do rúk vyžaduje odvahu.
Dovoliť si byť sebou samým, bez ohľadu na šablóny a očakávania, ktoré na nás svet kladie, je proces, v ktorom stojím po Vašom boku ako zrelý partner.
Skutočná zmena totiž začína tam, kde prestaneme bojovať s tým, čo by malo byť, a prijmeme to, čo skutočne je.

​Moje sprevádzanie je určené pre tých, ktorí si vážia svoj čas a hľadajú poctivý dialóg.
Pre ľudí, ktorí nepotrebujú vodiť za ruku, ale hľadajú cestu k sebe - autentickú, udržateľnú a pravdivú.

​U mňa realita stačí taká, aká je.
Bez prívlastkov.
Len Vy a Vaša vnútorná pravda.

Ehyeh Asher Ehyeh
Exodus 3:14
Som, ktorý som.
​Budem tým, kým budem.
Tvorím to, čo tvorím.

Katarína
🕊

24/03/2026

Emocionálna hygiena

Tak, ako do svojho bytu nepustíme niekoho, kto nám tam chce vysypať vrece odpadkov, nemali by sme do svojej mysle púšťať ľudí, ktorí sa chcú LEN sťažovať, kritizovať a prenášať na nás svoju vnútornú ťažobu a strach bez ochoty niečo zmeniť.
Existujú nástroje aj pomoc, dokonca odborná.
Otázka je, či sa človek zmeniť chce a záleží mu na sebe a okolí alebo je to parazitizmus, vedomý, či nevedomý.

​Prečo je dôležité povedať „DOSŤ“?

​Dramatizovanie je návykové.
Pre energetického upíra (emocionálny parazitizmus, externalizácia napätia alebo narcistické čerpanie) je dráma spôsob, ako získať napr. energiu, ľútosť, pozornosť, výhody, služby, či poslušnosť .................... .

​Narušená reciprocita.
Ak vy dávate ucho a on len ústa, nie je to vzťah. Je to odber.
Ste nabíjací kábel.

​Vaše zdravie.
Vaše telo reaguje zvýšeným kortizolom, únavou a bolesťou.
Telo berie drámu za svoju. Mozog nerozlišuje rozdiel.

​Smieme si chrániť svoj priestor.
Smieme odmietnuť rolu diváka v niekoho nekonečnom seriáli o nespravodlivosti sveta.
​
Pomôcť niekomu vstať je v poriadku.
Ale nechať sa ním stiahnuť do blata, v ktorom sa on rozhodol ležať, to už nie je dobrota.
To je sebapoškodzovanie.

Ps: aj človek s nálepkou ,,dobrý,, hovorí nie.
Nie - je plnovýznamové slovo.
A možno ste pre všetkých k dispozícii, lebo ste dobrý človek, ale doma tým svojim chýbate, tak skutočne, pravo, od srdca.

K.
🕊

11/02/2026

Žienky ❤️

Aj tento rok, 18.-25. máj, cestujem na Mallorcu a beriem so sebou opäť skupinku 9 žien, ktoré chcú zmeniť priestor, vystúpiť z komfortnej zóny, spomaliť, vypnúť, načerpať energiu.
A hlavne sa spojiť so sebou a spomenúť si, aké to je oprieť sa o Seba a opäť si veriť.
Ja Vám budem nápomocná ako lektor yogy, kouč, mentor a sprievodca krajinou.
Lekcie yogy budú prebiehať každé ráno na piesočnatej bielej pláži Playa de Muro.
Rozhodla som sa pre úplne nový koncept, hotel vyššej triedy s polpenziou, wellnessom a fitness, aby sme mali pohodlie, úroveň a priestor na regeneráciu.
Počas pobytu bude možnosť kraniosakrálnej terapie, cestuje s nami moja vzácna a múdra kolegynka Zuzka.
Odlet z Krakowa.

Mám ešte 1 voľné miesto.

Ak cítiš, že Tvoj zdravotný stav Ti to dovoľuje a chcela by si stráviť týždeň pohybu aj relaxu, somatickej yogy, dychu, koučingu a ženského kruhu pri mori, môže to byť pre Teba.
Ide o menšiu, uzavretú skupinku žien, s ktorou mám blízky kontakt a ktorá je otvorená spoločnému priestoru.
Chcem, aby sme spolu vytvorili bezpečné a podporujúce prostredie, preto spájam ženy, ktoré sú pripravené na takýto typ pobytu.

Správa, telefón, whats ap, messenger.
Ďakujem,
K.
❤️

10/02/2026

Dokedy sa budeme týrať a hovoriť si, že je to v poriadku?

Sme generácia žien, ktorá vie veľa.
Vieme hovoriť o hraniciach a sebaláske.
Máme prečítané knihy, vypočuté podcasty, odchodené terapie.
A predsa sa mnoho žien ráno postaví na váhu, zadrží dych a podľa čísla si nastaví hodnotu dňa.
Boli sme naučené, že kontrola znamená bezpečie.

Váha nie je problém.
Je to symbol.

Prísne pôsty, kruté tréningy, nekonečné diéty sa často tvária ako starostlivosť o zdravie.
No v skutočnosti sú mnohokrát formou trestu.
Za to, že sa meníme.

Prečo ženy po 35ke tak tlačia na výkon?
Pretože väčšina z nás vyrastala s presvedčením, že láska a uznanie sa zasluhujú.
Výkonom. Prispôsobením sa. Sebakontrolou.
Chvála prišla, keď sme boli „dobré“.
Keď sme zvládli.
Keď sme nerobili problém.
A tak sa telo stalo projektom.
Nie miestom, kde žijeme.

Odkiaľ sa berie vnútorný kritik posadnutý dokonalosťou?
Vnútorný kritik nie je vrodený.
Je to internalizovaný hlas hodnotenia rodičov, autorít, spoločnosti, médií.
Vznikol tam, kde bolo málo bezpodmienečného prijatia a veľa podmienok.
Tam, kde chyba znamenala hanbu.
Tam, kde pokoj, oddych a spánok nebol cnosťou, ale lenivosťou.

A spoločnosť ho ďalej posilňuje, len sme tomu dali iný náboj, modernejší - neustály rast, posun, „lepšia verzia seba samej“.
Akoby zostať stáť, vydýchnuť si, prijať zmenu bolo zlyhaním.

Ženské telo bolo po stáročia objektom kontroly a estetiky.
Nie nositeľom cyklov, múdrosti, premenlivosti a života.

No v kultúre posadnutej mladosťou sa prirodzenosť mení na hanbu.
A žena má pocit, že zlyhala v niečom, čo nikdy nemohla ovládnuť.
A tak si navzájom klameme.
Navzájom si podsúvame, že je to normálne.
Že hladovanie je disciplína.
Že vyčerpanie je sila.
Že nenávisť k vlastnému telu je motivácia.
Naozaj sa ideme týrať ďalej a hovoriť si, že je to v poriadku?
Dokedy?
Dokedy budeme učiť dcéry, že ženské telo je projekt, nie domov?
Dokedy budeme starnutie maskovať ako osobné zlyhanie?
Dokedy budeme zamieňať hodnotu za výkon a pokoj za slabosť?
Čo sa musí stať?
Vyhorenie?
Choroba?
Moment, keď nás telo zastaví násilím, keď to samy nevieme?

Strach zo starnutia je strach zo straty miesta a rozpadu identity, na ktorej si tak veľmi zakladáme.
Mnohí ľudia odchádzajú skoro a nemajú tú česť starnúť.

Telo sa mení.
Už nežiada kontrolu.
Žiada rešpekt.

Dospelosť a zrelosť ženy nezačína vtedy, keď vydrží viac a viac ...
Ale vtedy, keď si dovolí povedať - Dosť!
Telo, ktoré prežilo desaťročia života, si nezaslúži trest.
Zaslúži si úctu.

K.
❤️

Ps.: som jedna z Vás 😘
A viem, že Telo je najväčší dar, ktorý sme dostali, aby sme mohli prežiť svoj život.
Bez neho by to nešlo.
Udržiavať si váhu a silu sa dá aj bez týrania a každý deň si to tiež musím pripomínať.
Všetko je v hlave.

Podporme Jedna Druhú.
Naprávajme si korunky navzájom, nestrhávajme si ich.

09/02/2026

Sebarozvoju, práci s emóciami a vnútornému rastu sa venujem už roky.
Pracujem s psychicky zdravou klientelou, nie som lekár.
Sledujem, ako sa tieto témy šíria a ako sa prejavujú v životoch ľudí.

Čoraz častejšie si všímam jeden fenomén, ktorý považujem za dôležitý pomenovať.
Je to môj postreh z praxe o tom, čo sa môže diať, keď vnútorné procesy nie sú vedené citlivo a bezpečne.

V modernom sebarozvoji a spiritualite často rezonujú veľké, príťažlivé témy ako autenticita, sloboda, prijatie, vnútorná sila, univerzálna láska či duchovný rast.

Človek je však nielen spirituálna bytosť, ale zároveň aj biologická, sociálna a racionálna.
Ak sa tieto vrstvy oddelia a pracuje sa len s jednou z nich, vzniká nerovnováha.
Tá sa môže prejaviť egocentrizmom, impulzívnym správaním, vnútorným chaosom či rozpadom identity, bez pokoja, bez ukotvenia v realite.

V psychológii sa tento jav označuje ako spirituálny bypass. Ide o situáciu, keď sa bolesť, hnev alebo zranenia prekryjú vznešenými ideami, namiesto toho, aby sa skutočne spracovali a integrovali do života.
Častým dôsledkom je disociácia.
Navonok pokoj, vo vnútri odpojenie od seba, tela a reality.
Spirituálny úlet. Klameme si naďalej, len to má ružovejšie okuliare. Pud sebazáchovy.

Je prirodzené, že ľudia hľadajú silné alebo „extra liečivé“ zážitky.
Sú na to odborné vysvetlenia aj dôvody, prečo ich človek v takej intenzívnej forme vyhľadáva.
Tieto zážitky samy o sebe nie sú problém.
Ukazuje to, že vnútorný svet je živý a chce sa vyjadriť.
Ak sa však tieto skúsenosti otvárajú len cez vznešené témy, bez odborného vedenia, môže vzniknúť neistota a chaos.
Je to dôsledok procesu, ktorý nie je dostatočne spracovaný.

Práve tu vstupuje do hry integrácia.
Integrácia znamená, že to, čo sa otvorí na vnútornej úrovni, sa prenesie do každodenného života, do rozhodnutí, hraníc, schopnosti niesť emócie a fungovať v realite.
Bez nej zostávajú zážitky len intenzívnymi momentmi bez skutočného dopadu.

Sprievodca v procese môže pomôcť citlivo otvárať náročné témy a sprevádzať ich spracovanie tak, aby sa dali žiť v každodennom, pokojnom živote.
Dôležitú úlohu tu zohráva dôvera s klientom, skúsenosť a odborné zázemie. Pracujeme v etických rámcoch a s overenými štandardmi, pretože ide o citlivé oblasti ľudskej psychiky.
Aj pre rodinu je to cesta, chvíľu trvá, kým nové nastavenia jedného človeka zapadnú do spoločného fungovania.
Záleží to od rôznych faktorov a dynamiky rodiny.

Mnohí kolegovia pracujú hlboko a zodpovedne a ich skúsenosti sú rovnako cenné.
Ak si neviem rady, mám k dispozícii sieť odborníkov z rôznych oblastí.
To považujem za prirodzenú súčasť zodpovednej práce. Diplom nie je hanba ani prejav pýchy.
V spojení s vlastnou skúsenosťou je oporou bezpečnosti.

Zmyslom vnútorného rastu nie je ísť „vyššie“, ale hlbšie, aby zmeny mali zmysel, boli bezpečné a dali sa skutočne žiť.
Dávajme si na seba láskavý a úctivý pozor.
Nie všetko, čo sa blyští, prináša uzdravenie.

Poznámka z praxe:
Tak ako ženám s nadváhou neodporúčame hneď extrémne fyzické výkony, pretože by si mohli viac ublížiť než pomôcť, aj vnútorné procesy potrebujú primeranosť, čas a citlivé vedenie.

Ps: detox̌ od sociálnych sietí vie veľmi pomôcť, ako aj detox od prijímania veľkého množstva informácií ...
Kapacitu máme obmedzenú.
Žijeme v dobe dátovej, ale človekom sme stále rovnako.

K.
❤️

01/01/2026

1.1.2026

Opäť sme každý dostali svoj vlastný kusok torty.
Vlastnú sféru vplyvu.
Je to jedinečný a zjavne jediný priestor, kde môžeme naozaj niečo ovplyvniť, zmeniť.
Vlastné myšlienky, slová, voľby a malé skutky v realite.
Aj jeden drobný krok môže zmeniť tok dní.
Stačí si všimnúť, čo je naozaj naše.
Každý z nás má právo vychutnať si vlastný kúsok torty po svojom.

Nech je tento rok priestorom pre malé kroky, ktoré otvárajú veľké možnosti.
Nech nám každá voľba a každý moment prinesie jasnosť, vnútorný pokoj a prirodzený pohyb dopredu.
Nech sa realita formuje pokojne, ale rozhodne.

☝️ Ako bude vyzerať môj život o rok, ak sa nič nezmení?
☝️ Ktorý malý krok môže otvoriť nový, zdravší priestor?

Majster, ktorého hľadáš, si TY!
PF 2026

Ďakujem,
K.
❤️

09/12/2025

Ak má niekto vo vašom živote obdobie, v ktorom by potreboval jasnejšie vidieť, čo sa v ňom deje alebo sa posunúť v téme, ktorá už dlho čaká na priestor, tak darčeková poukážka na individuálne sprevádzanie môže byť presne to, čo mu pomôže urobiť prvý krok.

Moje sprevádzanie je postavené na profesionálnom rozhovore podľa štandardov LCTC / ICF.
V praxi to ľudia opisujú najmä ako stretnutie, ktoré mení perspektívu.
Recenzie na mojej webovej stránke hovoria o pocite úľavy, o jasnosti v rozhodovaní, ale aj o tom, že sa niekomu „zlomové“ obdobie stalo zrozumiteľnejším.
Cítia sa novým človekom, v pocite slobody, pokoja a v opätovne oživenom kontakte so sebou.
Áno, sú to život meniace rozhovory.

Pozrite si zdieľané príbehy tu:
👉 www.katarinailievova.sk

Darčeková poukážka je dostupná v troch hodnotách: 65 € / 130 € / 195 € a je vhodná ako darček, podpora do náročného obdobia alebo ako začiatok práce na Sebe.
Platí do konca roka 2026.

Pracujem jemne, odborne a veľmi úctivo k tomu, čo si človek prináša.

Pokojný deň,
K.
❤️

07/12/2025

Každý má svoj vlastný príbeh, no vnútorná dynamika sa opakuje.
Prechod fázou, v ktorej sa staré opory rozplývajú a nové sa ešte len formujú. V tomto priestore neistoty sa rodí niečo dôležité a to je nové porozumenie, ktoré vzniká práve tam, kde sa človek stretne s vlastnou prázdnotou.

1. Fáza vyčerpania – „už sa nedá predstierať“

Objavuje sa pocit, že doterajší spôsob fungovania stráca silu. Ľudia opisujú vnútornú únavu, ktorá nemá fyzický pôvod. Akoby sa všetky staré presvedčenia postupne zosypávali.
V tejto fáze sa človek často pýta, čo vlastne dáva jeho životu zmysel.

Atmosféra pripomína nihilizmus.
Nemyslím filozofiu, ale skúsenosť prázdna, ktorá sa ozve, keď sa rozsype všetko, čo bolo samozrejmé.

2. Fáza otázok – priestor, kde sa láme smer

Toto obdobie býva pre klientov náročné, no zároveň býva najplodnejšie.
V otázkach je veľa odvahy:

„Čo v sebe hľadám?“

„Na čo sa môžem spoľahnúť?“

„Kde sa dá znova nadýchnuť?“

Proces NIE JE rýchly.
Človek sa pohybuje medzi starými zvyklosťami a novým vedomím.
V sprevádzaní sa ukazuje, že práve tu vzniká citlivosť na vlastnú pravdu. Je to tichý bod, kde sa rodí vnútorná orientácia.

3. Fáza nového uchopenia – prepojenie s vierou

V tejto časti procesu sa začína objavovať jemná, ale stabilná sila. Nie je to hotový koncept a ani naučený systém.
Je to ,,len,, vnútorný smer, ktorý človek pocíti, keď sa dotkne samého seba pod všetkým hlukom.

Táto skúsenosť má blízko k viere.
Má blízko k dôvere, že život má hlbší poriadok, aj keď ho ešte nevidno.
Často sa objaví tichý moment, ktorý klienti opisujú ako návrat k Sebe.
Jedna myšlienka, jeden nádych, jedno uvedomenie, ktoré dáva súradnice tam, kde predtým žiadne neboli.

4. Fáza integrácie – život sa začne meniť zvnútra

Keď sa vnútorný kompas usadí, človek prirodzene mení rozhodnutia, tempo, vzťahy aj smer.
Nejde o prudké prevraty, skôr o stabilný pohyb k tomu, čo je pravdivé a udržateľné.
V tejto fáze sa začína uzdravovať aj to, čo predtým pôsobilo ako chaos.
A tak sa prázdno, ktoré pôsobilo bolestivo, zmení na priestor, v ktorom sa dá znova tvoriť, ergo Žiť.
S pohľadom v očiach, ktorý neklame.
Nový jemný úsmev.

V dnešnej spoločnosti prechádza podobným procesom veľa ľudí. Niektorí si ho uvedomujú, iní hľadajú oporu.
Ako sprievodca vidím, že práve tieto fázy umožňujú klientom objaviť vlastný vnútorný smer a stabilnú formu viery.

Jemne.
Miesto, kde sa dá zastaviť a pozrieť sa na vlastný vnútorný kompas.

K.
❤️

foto: Fénix
Fénix pripomína, že každý koniec je zároveň priestorom pre nový začiatok.